Pred kasárňami žilinského 5. pluku špeciálneho určenia veje čierna vlajka, úprimnú sústrasť je možné vyjadriť do kondolenčnej knihy vo vnútri kasárni, kde horia sviece pri fotkách Patrika Fraštiu a Edmunda Makovníka, ktorí v piatok zahynuli pri útoku Talibanu v uliciach Kábulu.
Piati vojaci zo žilinského pluku odišli do Afganistanu 16. novembra, návrat bol naplánovaný v júni budúci rok. „Zostava našich piatich ľudí, ktorí tam boli, bola takou prípravnou skupinou, ktorá príjme hlavnú skupinu, ktorá odchádza v januári. Pripravovali pôdu či už logistickú stránku alebo spojenie, autá a ďalšie záležitosti, aby tam hlavná jednotka mohla pôsobiť,“ uviedol veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Ľubomír Šebo.
Pre 34-ročného Edmunda Makovníka z Košíc, špecialistu na navádzanie taktického letectva, to bola druhá misia v poradí, vlani sa vrátil z Afganistanu. Patril ku skupine riadenia taktického letectva, ktorá bola včlenená k žilinským paragánom pred tromi rokmi, predtým pôsobili v inom vojenskom útvare. „Eda som poznal desať rokov, k jednotke nastúpil hneď po skočení školy. K 1. januáru sme mali oslavovať výročie, že sme ako celá jednotka spolu už desať rokov, no osud to zariadil tak, že ideme organizovať pohreb,“ hovorí kamarát zosnulého vojaka.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
39-ročný Žilinčan Patrik Fraštia bol členom žilinského pluku takmer 12 rokov. Pred piatimi rokmi spolu s kolegami vybojovali prvé miesto v medzinárodnej súťaži elitných vojenských jednotiek a špecializovaných policajných jednotiek Antropoid. Otec 13-ročného syna bol outdoorový nadšenec, inštruktor horolezectva, venoval sa kanoistike, horskej cyklistike, offroadu. Bol na misiách v Kosove, Iraku, a po druhý raz v Afganistane.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
„Pod tlakom človek spozná priateľa, a Paťo bol jeden z tých, o ktorom som vedel, že o neho sa môžem oprieť aj v tých najťažších situáciach, ktoré vonku pomerne často nastávali, keďže sme vykonávali operácie v teréne s cieľom dolapiť povstalcov,“ hovorí jeho kamarát a kolega, s ktorým bol v Afganistane v rokoch 2011 až 2012.
Podľa Šebu žilinská jednotka je atypická tým, že má špecifické poslanie, zameranie, výcvik, výber i materiál. „Vykonáva špeciálne operácie, to znamená, že malý tím ľudí je z taktickej úrovne posielaný na ciele vysokej dôležitosti, môžu to byť osoby, môžu to byť ciele, ktoré sú hospodársky a vojensky citlivé,“ približuje veliteľ.
Muži, ktorí zahynuli po útoku samovražedného atentátnika v Afganistane neboli pre ostatných len kolegami, ale najmä kamarátmi, zhodujú sa príslušníci elitnej jednotky, ktorých smrť blízkych ľudí zobrala. Sú malou komunitou, akousi rodinou úzko špecializovaných profesionálov pre špeciálne operácie, v ktorej každý každého pozná nielen po profesionálnej, ale i osobnej stránke.