Aj vďaka tomu si vláda na tento rok mohla dovoliť po piatich rokoch mierne valorizovať dávky v hmotnej núdzi či po troch rokoch zdvihnúť platy zamestnancom verejnej správy. Popritom dochádza k pravidelnej valorizácii penzií, starobné dôchodky stúpnu o 8,80 eura mesačne. Minimálna mzda sa úderom polnoci zvýšila o 14,3 eura, na 352 eur. Výdavky štátu chce vláda pokryť aj zefektívnením fungovania verejnej správy, čím sa má tento rok získať až 333 miliónov eur.
„Za najzávažnejšiu zmenu považujem zavedenie daňových licencií,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Väčšina firiem je v posledných rokoch v strate a štátu neodvádza žiadne dane. Ak chcú ďalej podnikať, musia po novom štátu zaplatiť za licenciu ročne od 480 eur, ktoré si v prípade zisku môžu odpočítať z daňovej povinnosti. Nemenej dôležitý je podľa Baláža nový kontrolný elektronický výkaz dane z pridanej hodnoty, ktorý má zabrániť daňovým podvodom. Vláda považuje za prevratné aj to, že aj základnú sociálnu dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura si budú musieť nezamestnaní odpracovať. Má sa tým riešiť dlhoročný problém, keď časť ľudí len nečinne čaká na dávku. Baláž však upozorňuje, že opatrenie má háčik. „Na zamestnávanie takýchto ľudí treba projekty, ako vytváranie obecných podnikov, družstiev na pestovanie plodín, a to si vyžaduje peniaze, ktoré vláda nevyčlenila,“ dodáva analytik.
Napriek tomu má tento rok na Slovensku podľa väčšiny ekonómov mierne klesnúť nezamestnanosť, keďže v Európe dochádza k hospodárskemu oživeniu.
Nový rok je priaznivý z pohľadu vývoja regulovaných cien. Každoročné zdražovanie sa nekonalo. Naopak, od januára maximálne ceny elektriny pre domácnosti v priemere klesli o 7 percent. Ide o dôsledok krízy, počas ktorej sa znížili trhové ceny elektriny. Priemerná domácnosť na zlacnení elektriny ušetrí tento rok až 40 eur. Ceny zemného plynu od nového roka pre domácnosti tiež klesli, a to v priemere o 0,23 %. Mierne zlacnenie nastáva aj pri cenách tepla. Cena vodného v priemere vzrástla o 1 percento a cena stočného o 1,3 percenta. Priemerná rodina tak zaplatí za vodné a stočné v tomto roku o 2,5 eura viac.
Inú cestu, ako zlepšiť výber daní, Slovensko nemá. Daňové úniky sú na Slovensku po Grécku najvyššie v eurozóne. Od nového roku budú firmy v závislosti od výšky obratu platiť za licenciu od 480 eur do 2 880 eur ročne. Zavedením licencií si štátny rozpočet prilepší o 112 miliónov eur. Zároveň už nebude možné, aby podnikateľ s ročným príjmom 50-tisíc eur zaplatil štátu len minimálne zdravotné odvody vo výške 660 eur. Daňoví kontrolóri totiž nie sú schopní skontrolovať všetkých 165-tisíc eseročiek, a tak až 60 percent z nich podniká s nulovým ziskom.
„Z pohľadu vlády je najväčšou zmenou prichádzajúcou v tomto roku zavedenie kontrolného výkazu pri platení dane z pridanej hodnoty,“ dodáva Baláž. Práve podrobné rozpísanie fakturovaných služieb má zabrániť podvodníkom uplatňovať si od štátu vrátenie dane z pridanej hodnoty za neexistujúce výrobky a služby.
Napríklad jablká kúpené v hypermarkete putujú k zákazníkovi cez viacero firiem. Každý podnik podieľajúci sa na predaji jabĺk odvedie štátu daň z pridanej hodnoty. Tieto peniaze štát firmám vyplatí naspäť pri podaní takzvanej vratky DPH. Jedine podnik predávajúci jablká konečnému spotrebiteľovi odvedie štátu daň z pridanej hodnoty bez nároku na vrátenie. Na priblíženie, v tomto roku má štát vybrať na dani z pridanej hodnoty viac ako 4,6 miliardy eur.
Zároveň platby podnikateľov smerujúce do štátov, s ktorými Slovensko nemá uzavretú zmluvu o výmene informácií, sa budú zdaňovať 35 percentami. Na porovnanie, v súčasnosti sa obchodovanie s daňovými rajmi zdaňovalo 19 percentami. Kombináciou viacerých opatrení tak štát v roku 2014 počíta so zlepšením výberu daní a odvodov o 375 miliónov eur.
Veľké podniky proti licenciám neprotestujú, keďže ich zavedenie je sprevádzané poklesom dane z príjmu z 23 na 22 percent. „Menším podnikom prinesú licencie zvýšenie daňového zaťaženia, ak sa pre zlú ekonomickú situáciu ocitnú v strate,“ kritizoval Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov.
Na zabezpečenie vyšších penzií štát pokračuje v nastolenom trende zvyšovania odvodov pre živnostníkov. Minimálny vymeriavací základ tak stúpne na 402,50 eura v dôsledku čoho živnostníci zaplatia minimálne sociálne odvody vo výške 133,42 eura. Každý podnikateľ tiež musí raz mesačne zaplatiť minimálne zdravotné odvody vo výške 56,35 eura.
Z pohľadu státisícov ľudí pracujúcich najmä v menších podnikoch je dobrou správou zavedenie rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. V ziskových firmách tak bez súhlasu majiteľa môže prísť k rastu platov, lepšiemu preplácaniu nadčasov či poskytovaniu náhradného voľna. Spomínané zmeny však nakoniec v tomto roku nemusia platiť, keďže opozícia rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa napadla na Ústavnom súde.
Veľkou zmenou je aj odpustenie odvodov pri zamestnaní ľudí, ktorí sú viac ako rok bez práce. Takýchto ľudí je dvestotisíc. Firmy za nich pri zamestnaní odvedú len symbolických 1,05 percenta na úrazové a garančné poistenie. Mesačný plat zamestnanca zároveň nemôže presiahnuť 67 percent priemernej mzdy, čo je približne 539 eur v hrubom. Ľudia dlhodobo bez práce sa tak stanú pre firmy zaujímaví na pozície nevyžadujúce si vyššie vzdelanie alebo prax.