S návrhom domu, pri stavbe ktorého nepoužili ani kúsok muriva, uspeli na prestížnej medzinárodnej súťaži v Kalifornii. Prvenstvo si váži, ale viac by si želal, aby aj našinci pochopili, že pri výstavbe môžu byť šetrní k životnému prostrediu.
Žilinčan Marek Kremeň najprv študoval na Žilinskej univerzite technické zariadenia budov, vzdelanie si dokončoval v zahraničí. Po prestupe na londýnsku univerzitu sa začal venovať navrhovaniu zelených budov tak, aby boli ekonomické aj ekologické. V súčasnosti si dokončuje doktorandúru na Viedenskej univerzite. Tam spoznal odborníkov, s ktorými vyhral kalifornskú súťaž Solar Decathlon zameranú na stavbu ekologických a nízkoenergetických solárnych domov.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
O zelených domoch toho spočiatku mnoho nevedel. „Čím viac som študoval a čítal odbornú literatúru, videl som potrebu zmeniť veci. Človek trávi v budovách 90 percent času, niekedy aj viac. Preto sa oplatí zaoberať sa prostredím, kde žijeme, tým, čo dýchame, aké materiály v dome používame či ako udržiavame životné prostredie,“ vraví Kremeň. Zaužívaná výstavba má podľa neho ničivý dosah na okolie a zelené domy ponúkajú možnosť, ako prírodné bohatstvo zachovať.
„Sedíte v novej kancelárii, kde na vás fúka klíma, máte nedostatok svetla, suchý alebo vlhký vzduch, je vám príliš chladno. Po čase vám diagnostikujú pľúcne chlamýdie, problémy s dýchacími cestami či bolesti kĺbov. Alebo by zamestnanec možno rád videl z okna niečo zelené a vidí len betón. Rád by prišiel do práce na bicykli, nemá ho však kde bezpečne odložiť. Rád by si dal sprchu na prebratie, ale nemá kde,“ vysvetľuje. Na toto všetko myslia architekti a odborníci, ktorí sa špecializujú na výstavbu zelených budov. Vykurovanie rovnomerne vyhrieva celú miestnosť, v lete zasa chlad sála z okolitých stien z prírodného materiálu. Náklady na energie v takýchto budovách sú nižšie v porovnaní s klasickými.
Aký bol víťazný dom, ktorý porazil 20 tímov z najlepších svetových univerzít? Keďže ho stavali Rakúšania, stavili na to, čo je pre krajinu typické. „Rakúsko je z veľkej časti pokryté lesmi a hlavným materiálom domu bolo preto drevo ako ekologický a udržateľne obnoviteľný materiál. Vonkajšie steny domu boli celé z dreva, stoličky boli napríklad z lisovanej kôry a pilín. Použili sa buď zvyšky dreva, ktoré sa zlisovali, alebo celé masívy,“ opisuje.
Jedným z posolstiev bolo ukázať, že aj odpad z dreva môže byť cenný. Vykurovanie priestorov zabezpečili sálavou metódou od podlahy, preto v dome nie sú radiátory. Využíva len solárnu energiu. Porota na ich návrhu asi najviac ocenila prechod medzi terasou a obývačkou tvorený posuvnou presklenou stenou. Tá zabezpečila, že sa priestor zväčšil a nič nebránilo plynulému prechodu z izby na terasu. Izby boli vybavené najmodernejšou elektronikou. Prvenstvo v súťaži je cennejšie aj preto, že európske univerzity sa na nej mohli zúčastniť posledný raz. Od budúceho ročníka budú mať možnosť zabojovať len americkí študenti.
Zložené časti domu poputujú z Kalifornie späť do Viedne, kde si ho budú môcť prezerať návštevníci v jednom z nákupných centier. „Nie je určený na bývanie, ale ľudia budú môcť vojsť dovnútra a naživo vidieť, ako taký zelený dom vyzerá. Touto formou chceme verejnosti aj priblížiť oblasť trvalo udržateľných domov,“ hovorí Kremeň. Jeho približnú cenu odhaduje na štvrť milióna eur. Práve pre vysokú cenu úsporných budov dávajú Slováci prednosť stavbe klasických domov, v zahraničí sa však najmä pre štátne dotácie tešia veľkej popularite.
Marek Kremeň sa vrátil na Slovensko, hoci sa mohol usadiť a uspieť v zahraničí. S kolegom založil spoločnosť, ktorá ako prvá na Slovensku udeľuje budovám certifikáciu udržateľnosti. „Ide o zaradenie budovy v rámci udržateľnosti a zelenej architektúry do určitého stupňa kvality. Na Slovensku máme veľa budov, ktoré sú v dezolátnom stave, a ich budúcnosť vidím v udržateľných obnovách a energetickej efektívnosti,“ vysvetľuje. Má aj jeho byt alebo dom takúto certifikáciu?
„Momentálne bývam v podkrovnom byte v Žiline. Mám tam kombinovanú vzduchotechniku, čiže vetranie s klasickým vykurovaním. Ďalej drevený nábytok, všetko je z masívu. Ak si raz budem stavať rodinný dom, určite si ho budem certifikovať. Vlastne by to mohol byť prvý rodinný dom na Slovensku, ktorý bude certifikovaný,“ ukončil.
