Deti sa boja ísť samy do školy. Kvôli pretekárom

Pred Základnou školou v Demandiciach zachytil pred tromi rokmi autobus prváčku Lenku Vávrovú. Nebezpečne si poranila lebku, ale dostala sa z toho. Odvtedy urobili dopravní inžinieri s cestármi v obci všetko možné. Opravili vozovku. Zvýraznili priechod ku škole veľkými značkami. Pribudol tam radar. Napriek tomu vodiči jazdia rýchlo a bezohľadne a nečudo, že tretiačka Simona Ďurčíková bez mamy nechce ísť do školy.

Nebezpečný priechod aj chodník

Do mrazivého rána vyráža Simona aj s mamou Alenou. Je 7 hodín, ešte tma. Po úzkych uličkách sa vynoria na obávanej ceste II. triedy číslo 564. „Aj deti cítia nebezpečenstvo. Dcérka si sama žiada, aby som s ňou chodila do školy. Šoféri vôbec neberú ohľad na to, že sa okolo školy pohybuje kopa detí,“ rozpráva Alena a vzápätí sa vyrúti nákladné auto a z jeho dynamiky a prechádzania cez stredové čiary v zákrutách je jasné, že šofér nešiel predpísanou päťdesiatkou. Pred priechodom k škole nespomaľoval…

Foto: Andrej Barát, Pravda

demadice, prechod, deti, škola, žiaci Na priechod pred školou a pohyb detí upozorňujú veľké tabule, zrejme to však nestačí.

Ďurčíkové chodia pešo, lebo nemajú auto. Dcérku často vozím na bicykli, ale cesta je príliš úzka. Keď sa vedľa vás rúti kamión, skoro vás odfúkne," pokračuje Alena. Cestou sa pridá Patrícia Štefáneková s prváčikom Mirkom a upozorňuje, že bezprizorní vodiči sú len časťou problému. Tou ďalšou je chodník. Pri škole úplne chýba a ten na druhej strane je priúzky. „Navyše na ňom parkujú ľudia, čo bývajú pri škole. Hoci majú voľné miesto na dvore. A neprekáža im, že to musím s dieťaťom obchádzať po ceste,“ hnevá sa.

Koniec obce, koniec slušnosti

Základná škola leží na konci dediny asi 400 metrov za tabuľou s označením obce. Mnohí vodiči tu vôbec nebrzdia a nechajú auto, aby spomaľovalo samo. „Lenže cesta je z kopca, a tak to niektorí šoféri pustia k škole aj deväťdesiatkou. Rútia sa ako pretekári. Veď sa choďte pozrieť na radar, čo je na konci dediny,“ odkazuje starší pán, ktorý býva pri škole.

Ideme sa presvedčiť na vlastné oči, ale radar nefunguje. Už krátke pozorovanie premávky však dáva dôchodcovi za pravdu. Za 30 minút vošlo týmto smerom do obce 19 osobných áut a 16 kamiónov. Brzdilo len 15 áut a 13 kamionistov. Ostatní „leteli“ ďalej. Pri poslednom sčítaní dopravy z roku 2010 vyšlo, že za 24 hodín na tomto úseku prejde 1 658 vozidiel. „Z toho je 1 042 osobných, 611 nákladných a 5 motocyklov,“ spresnil Stanislav Katrinec, hovorca Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý cestu spravuje.

Foto: Andrej Barát, Pravda

demadice, merač rýchlosti Na začiatku obce je merač rýchlosti, no ten v čase návštevy Pravdy nefungoval.

Značky áno, spomaľovač nie

Kraj tvrdí, že už urobil dostatočné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti v tomto úseku. „Na ceste II/564 boli osadené merače rýchlosti a zmodernizovaný priechod pre chodcov,“ uvádza Katrinec.

Riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Leviciach Martin Ďurčo spresňuje, že po sťažnostiach ľudí z Demandíc umiestnili nové výstražné značky A 15 Deti a tiež IP6 Priechod pre chodcov s odrazovými plochami. Pribudli aj biele pásy navrstvené tesne pred priechodom. Obyvatelia žiadali aj spomaľovače, ale tie im nepovolili. „Umiestnenie spomaľovacieho prahu na ceste II. triedy je zakázané technickou normou,“ vysvetľuje Ďurčo.

Viac kontrol aj výchovy

Pomôže jediné – viac policajtov. To si myslia rodičia aj riaditeľka školy Viera Poliaková. „Chyba je najmä vo vodičoch. Nedodržiavajú rýchlosť. Ak by tu stávali pravidelne policajti, šoféri by si zvykli a automaticky by spomalili,“ mieni. Jedna z mamičiek Lenka Régiová poznamená, že po vážnej nehode prváčky tu polícia hliadkovala často, no teraz je to slabšie. Policajný riaditeľ Ďurčo oponuje, že do dediny chodia každý týždeň. „V roku 2013 sa v obci Demandice blízko školy nestala žiadna dopravná nehoda. Napriek tomu je každý týždeň plánovaný dohľad do obce na ceste I/75 aj II/564,“ prízvukuje. Škola robí, čo môže. Učitelia odprevádzajú deti k autobusu. V učebných osnovách vlastivedy posilnili dopravnú výchovu. „Raz za rok deti trénujú na dopravnom ihrisku,“ pokračuje Poliaková.

Foto: Andrej Barát, Pravda

demadice, prechod, deti, škola, žiaci Žiaci 2.A si precvičujú dopravné situácie aj priamo v triede.

Žiaci 2. A berú do rúk zmenšené dopravné značky a s nadšením rozprávajú o tom, ako si môžu do školy priniesť autíčka. Podľa triednej učiteľky Alžbety Faragóovej si priamo medzi lavicami vytvoria dopravné situácie. Je tu desať detí a polovica zdvihne ruku, že ich rodičia vozia do školy autom, čo podľa učiteľky svedčí o obavách rodičov. Traja druháci chodia autobusom a dvaja sami pešo. Aj preto ich Faragóová už na prvom stupni učí aspoň základy prvej pomoci.

Nezamestnaní s terčíkmi

Deti sú bezstarostné. Až naskakuje husia koža pri pohľade na žiačku, ktorá prebehuje cestou zo školy z jednej strany cesty na druhú, aby sa zahrala vari s každým psom z ulice… Je dohľad dospelého to správne riešenie? Matka prváčika Jakubka, pani Régiová, tomu verí. „Nech sa postavia nezamestnaní s terčíkmi každé ráno od 6.50 do 8. h pred školu a zastavujú autá. A potom hodinu po vyučovaní,“ naznačuje.

V Levickom okrese bola v októbri 2013 miera nezamestnanosti 14,17 percenta. Demandice majú 1 045 obyvateľov a z toho 19 ľudí je na aktivačných prácach. To je podľa starostu Attilu Kürthyho pramálo na základnú údržbu v obci a nemôže si dovoliť ich uvoľniť. „Kto bude napríklad odhadzovať sneh, keď ich pošlem riadiť premávku? Nemôžem nechať neodhrnutý chodník, spadne tam babka a doláme si chrbticu,“ argumentuje s tým, že je prístupný debate.

Je totiž zvedavý, ako sa v praxi ukáže novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tá hovorí, že základnú dávku 61,60 eura dostane od štátu len ten, kto si mesačne odpracuje na aktivačných prácach 32 hodín. To by pre jedného človeka napríklad znamenalo, že bude každý pracovný deň asi 1,5 hodiny strážiť priechod pri škole. Novela je účinná od 1. januára 2014, ale do júna platí prechodné obdobie. „Potom sa určite nájdu aj ľudia na riadenie premávky,“ hovorí starosta. A sľubuje, že sa s poslancami pokúsia vyriešiť aspoň parkovanie pri škole.

Jeden z otcov na ceste zo školy poznamená, že keď sem obec nepostaví nezamestnaných, tak by sa sem mali postaviť rodičia. Na striedačku. Len ich musí niečo nakopnúť. Ostáva veriť, že to nebude ďalšia nehoda.