Po škole a špecializačných skúškach budú môcť vykonávať viac zákrokov ako dnes. Pribudne im šitie rán, výplach ucha, ale aj gynekologické prehliadky. Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a všeobecný lekár pre dospelých v Snine Peter Makara hovorí, že mnohé činnosti by mohli lekári robiť navyše už dnes, pretože vzdelanie na to majú.
Približne o deväť rokov by mali lekári robiť aj gynekologické prehliadky. Myslíte si, že to bude možné?
Nemyslím si, že gynekologické výkony sú tie kompetencie, ktoré by sme chceli robiť. Nie je naším cieľom nahradiť prácu ambulantných gynekológov, a myslím, že to nie je ani cieľom ministerskej vyhlášky. Motívom by malo byť zlepšenie starostlivosti o pacienta a nestavať lekárov proti sebe.
Ministerstvo zdravotníctva chce takto zatraktívniť povolanie všeobecného lekára a prilákať viac mladých ľudí. Bude to fungovať?
Tešíme sa, že sa ľady pohli, aj keď už je obrazne povedané desať minút po 12. hodine. Určite priznanie kompetencií, otvorenie katedier všeobecného lekárstva na lekárskych fakultách budú pre rozhodujúcich sa končiacich medikov motivačným prvkom, ako sa to ukázalo aj v iných krajinách, ktoré zreformovali primárny kontakt v zmysle rozšírených kompetencií. V Českej republike je už záujem o rezidenčné miesta vyšší, ako sú finančné možnosti ministerstva.
Viac zákrokov či vyšetrení budú môcť robiť všeobecní lekári aj skôr, ak sa dovzdelajú. Budú mať o doškolenie záujem?
Všeobecní lekári sú vyškolení robiť komplexnú zdravotnú starostlivosť už dnes. S našou špecializačnou skúškou môžu v zahraničí vykonávať viac úkonov ako na Slovensku. Blokom u nás je obmedzenie kompetencií pri diagnostike a liečbe chronických civilizačných ochorení. Žiadna krajina v EÚ si nemôže dovoliť vyškoliť všeobecného lekára, čo trvá v optimálnom prípade 9–10 rokov, a potom mu nedať kompetencie. Slovensko je v tomto anomália.
Čo robia navyše?
Už dnes mnohí všeobecní lekári podávajú infúzie, ošetrujú preležaniny v spolupráci s agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti u svojich imobilných pacientov ležiacich doma, vykonávajú výplachy uší či hodnotia EKG. Všetko je závislé aj od vybavenia a priestorových možností ambulancie, od jej polohy a dostupnosti príslušných špecialistov v regióne. Samozrejme, aj od úhrad zdravotných poisťovní a časových možností lekára.
Nové kompetencie budú znamenať aj lepšie vybavenie ambulancie. Oplatí sa v budúcnosti lekárovi investovať do rozšírenia činností?
Je potrebné rozšíriť kompetencie, ktoré nevyžadujú nákladné vybavenie a ktoré môžeme použiť pri jednej návšteve pacienta u nás bez väčšej straty času. Ide napríklad o možnosť indikovať niektoré biochemické vyšetrenia a predpisovať lieky prípadne pomôcky, kvôli ktorým musíme dnes posielať pacienta za špecialistami. Potom je problém zabezpečiť adekvátnu liečbu ležiacim, starším a slabo mobilným pacientom. Pre naštartovanie pozitívnych zmien by nám pomohlo aj zvýšenie kapitačnej platby o jedno euro na pacienta za mesiac, čo by umožnilo zlepšiť prístrojové vybavenie ambulancie.
Mnohí mladí lekári priznali, že dostať sa k ambulancii je komplikované. Odovzdávajúci lekári ich predávajú za vysoké sumy, aj 30-tisíc eur.
Každá ambulancia je ekonomický subjekt, ktorý má určitú hodnotu. Je to iba otázka prístupu k úverom na prevzatie ambulancie. Lekár ktorý ambulanciu „odovzdáva“ investoval do jej chodu a materiálneho zabezpečenia, a preto je to obchod ako každý iný. Ak je ambulancia v dobrej finančnej kondícii, nový lekár nebude mať problém získať úver a pokračovať v práci. Problémom je, že pri súčasnom financovaní ambulancie všeobecných lekárov nie sú pre banky asi dostatočne bonitné.
Prečo ste sa rozhodli pre prácu všeobecného lekára?
Je to odbor, ktorý sa venuje celému pacientovi, nie iba jednému čiastkovému orgánu. Bola to aj možnosť samostatnej práce na ambulancii a široký záber v oblasti medicíny.