V rozprave vystúpi posledný písomne prihlásený Ivan Štefanec (SDKÚ), poslanci sa potom môžu do rozpravy nahlásiť aj ústne. Poslanec Smeru Ľuboš Blaha v závere dňa vyčítal opozičným pravicovým stranám, že tému neonacizmu využívajú na politický marketing.
„Fašizmus je náš spoločný nepriateľ,“ povedal Blaha s tým, v boji voči fašizmu sa je schopný spojiť aj so štandardnými pravicovými stranami. „Pán Hlina, nehovorte o nenávisti, vy ste inzultovali poslaneckého kolegu,“ odkázal predrečníkovi Alojzovi Hlinovi Blaha.
Viacerí opoziční politici kritizovali políciu za jej nezáujem konať v prípade bitky pred krčmou v Nitre, kde neonacisti kopali do bezbranných ľudí. Útok zachytila aj bezpečnostná kamera. „Úplne náhodou deň po zverejnení videozáznamu polícia vzniesla obvinenie,“ povedal nezaradený poslanec Daniel Lipšic. Rovnako nerozumie tomu, prečo zrazu po štyroch mesiacoch od konfliktu vzali útočníkov do väzby.
Predseda parlamentu Pavol Paška otvoril v stredu poobede mimoriadnu schôdzu k postoju vlády voči verejnej ochrankyni práv, ktorej zvolanie iniciovali strany Ľudovej platformy – Most-Híd, KDH a SDKÚ. Poslanci Smeru schválili program schôdze, mimoriadne rokovanie teda nezablokovali.
Národná rada SR by podľa opozície mala vyjadriť vážne znepokojenie nad postupom vlády, ktorá na januárovom zasadnutí neumožnila ombudsmanke informovať kabinet o údajnom porušení základných práv a slobôd pri policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou.
Predseda parlamentu Pavol Paška by mal podľa poslancov Ľudovej platformy na januárovú schôdzu Národnej rady zaradiť správu verejnej ochrankyne práv o policajnom zásahu v rómskej osade na východnom Slovensku. Minister vnútra Robert Kaliňák by mal zároveň prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd pri vykonávaní policajných akcií.
Rovnako by mala vláda uspokojivo vyriešiť umiestnenie úradu ombudsmana vo voľných priestoroch, ktoré patria ústredným orgánom štátnej správy. Úrad dnes podľa opozície dáva 70 percent svojho rozpočtu na prenájom priestorov súkromnej firme.
Vláda stále trvá na svojom stanovisku, že postupovala správne, keď nedala slovo ombudsmanke na rokovaní kabinetu. Verejná ochrankyňa práv sa podľa nej v rozpore so zákonom obrátila na Prezídium Policajného zboru SR a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky súčasne. Vláda opätovne vyjadruje vážne znepokojenie zo snáh o politické a mediálne zneužitie témy policajného zásahu z 19. júna 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou v časti Budulovská na vytváranie protirómskych a protipolicajných nálad v spoločnosti.
Konštatuje, že sa tu stretávajú dva protichodné záujmy, a to ochrana ľudských práv obyvateľov Moldavy nad Bodvou a okolia a ochrana ľudských práv obyvateľov rómskej osady Budulovská v Moldave nad Bodvou.
Kaliňák: Policajti majú zvýšený prah tolerancie, nezasahujú hneď
Príslušníci Policajného zboru SR majú zvýšený prah tolerancie a zákrok z ich strany neprichádza po prvej nadávke či „strkanici“. Počas mimoriadnej schôdze NR SR, na ktorej sa poslanci venujú oprávnenosti vlaňajšieho policajného zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou, to vyhlásil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
Foto: Robert Hüttner
Aby podložil svoje slová, poslancom pustil video, ktoré bolo kompilátom z viacerých policajných akcií po celom Slovensku. Policajti sa na videu zhromaždených v osade pýtajú, či poznajú konkrétnych hľadaných ľudí. Vždy dostávajú negatívnu odpoveď, aj keď by sa hľadaní podľa policajných informácií mali zdržiavať práve v danej osade. Muži zákona tam reagujú pokojne s výzvou na legitimovanie sa. „Postup pri akciách je vždy identický a rovnaký,“ uistil Kaliňák s tým, že na stranu polície sa postavila aj Rómska iniciatíva Slovenska.
Na margo verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, ktorá oprávnenosť policajného zásahu v Moldave nad Bodvou spochybňuje, poznamenal, že dáva policajtom vinu bez súdov a bez dôkazov, čím súdy nahrádza. Poukázal na to, že v rokoch 2010 až 2012 bola poslankyňou za SDKÚ, čo je dôvod, prečo teraz politikárči.
Kaliňák tiež nesúhlasí s vyjadreniami, že zásah nebol oprávnený, lebo situácia v osade sa za posledné roky výrazne zlepšila. „Od januára do 19. júna 2013, čo bol deň zásahu, tu polícia evidovala 382 priestupkov a trestných činov, teda dva denne. Kto je teda tá zraniteľnejšia časť? Koho je potrebné chrániť? Zo 735 obyvateľov je 192 trestne zodpovedných mužov a z nich 115 má kriminálnu minulosť,“ upozornil s dôvetkom, že v osade žije ďalších 700 ľudí na čierno.
Po akcii z 19. júna 2013 bolo podľa Kaliňáka objasnené vlámanie do potravín, pohostinstva, zberných surovín, obytného domu, krádeže radiátorov či peňazí. "Páchateľmi boli obyvatelia osady. Nikto, ani ombudsmanka, sa nezaoberá právami terorizovaných ľudí.
Minister vnútra zároveň zopakoval postoj vlády, že nebol žiadny právny dôvod na to, aby sa Dubovcová obrátila na kabinet v súvislosti s policajným zásahom. Podľa neho ombudsmanka pochybila v tom, že sa súčasne obrátila na Prezídium Policajného zboru aj na Ministerstvo vnútra SR, čo nie je v súlade so zákonom o verejnom ochrancovi práv.
Jednému z predkladateľov návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze a predsedovi ľudskoprávneho výboru Rudolfovi Chmelovi (Most-Híd) Kaliňák vyčítal, že Chmel bol členom vlády, ktorá nasadila proti Rómom v Trebišove armádu. „Ak človek niečomu verí, nemôže v niektorých situáciách zlyhať a byť ticho, lebo je členom vlády. Stávate sa súčasťou politikárčenia v situáciách, kedy polícia pátra a zakročuje voči páchateľom,“ odkázal.
Poslanec Andrej Hrnčiar (Most-Híd) sa po Kaliňákovom vystúpení sťažoval, že im bola v decembri ambícia premietnuť video zamietnutá. Členovia opozície zároveň chceli vedieť, prečo Kaliňák ukazoval zábery z iných zásahov, ale z predmetného dňa nie. Označili ho tiež za nepoučiteľného populistu. „Táto schôdza nie je o rómskej kriminalite, ale o tom, že úrad obmudsmanky chráni a kontroluje dodržiavanie ľudských práv. Vy ste tento inštitút odmietli,“ odkázal šéf Mosta-Híd Béla Bugár.