„Je to bieda, je to minimum,“ hovorí riaditeľ Základnej školy Beethovenova v Nitre Ľubomír Svitač, ktorý sa však pozerá do budúcnosti a varuje, že ak sa to nezmení, v školských jedálňach nebude mať kto variť.
„K nám nepôjde nikto z mladých, aby si zarobil 350 eur v čistom. S kuchárkami budú o chvíľu problémy. Mladí sa snažia hľadať si niečo lepšie, viac platené. Je to mizerné,“ mieni riaditeľ. Vekový priemer v ich jedálni je podľa odhadu vedúcej Ivety Stopkovej nad 50 rokov. „Väčšina sa aj tak blíži už k šesťdesiatke. Robia desiatky rokov v jedálni a ak neodpadnú, ešte vydržia do dôchodku. Čo bude potom? To je dobrá otázka,“ poznamená. Nedávno volala na úrad práce a zháňala pomocnicu, no nepodarilo sa.
Vyše 40 rokov v tejto jedálni varí Viera Kollárová. Po takej dlhej praxi dostáva v čistom asi 350 eur. Keď chce svoj celkový mesačný príjem dostať mierne nad 400, musí chodiť každý deň na dve hodiny upratovať do školy. Na vlaňajšie plošné zvyšovanie platov nepedagogických zamestnancov sa nepozerá s nadšením. „Dostali sme nejaké tie eurá navyše. Dali nám niečo navyše k platu, ale nie do základu. Nie je to nárokovateľná položka, a tak nevieme, či ich dostaneme aj teraz za január. Môže sa stať, že nebudú mať peniaze, a tak nám to zvýšenie teraz jednoducho nedajú.“
Kuchárka vraví, že na nich nikto nikdy nemyslel. Keď ich napríklad učitelia prosili, aby sa spolu s nimi zapojili do štrajku, pridali sa, podpísali petíciu, odborári však nakoniec vyrokovali zvyšovanie základných platov len pre učiteľov… „Niekto povie, veď si sa mohla lepšie učiť! Áno, mohla. Ale mňa moja robota baví, učila som sa za kuchárku, lebo som chcela byť kuchárka. Ja len chcem, aby nás niekto zaplatil. Za poctivú robotu by mal človek dostať také peniaze, z ktorých môže normálne vyžiť,“ prízvukuje a dodá, že niekto musí robiť aj obyčajné práce. „Keby boli všetci vysoko vzdelaní, IT odborníci, manažéri, kto by robil školníka či upratovačku?“