Fosilizované vajíčka vyhynutého vurona, ktorý žil iba na Madagaskare, majú múzeá v európskych metropolách a hodnota jedného sa pohybuje v desiatkach tisíc eur. Na Slovensku sa týmto vzácnym exponátom môže pochváliť Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote.
O vajci si doteraz mysleli, že je iba napodobeninou, ktorá bola v minulosti používaná ako školský glóbus. „Nášmu múzeu ho v roku 1990 darovala Základná škola na Daxnerovej ulici v Rimavskej Sobote ako model vajca. Predtým bývalo súčasťou zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, ktoré bolo založené v roku 1853 a ktorého zbierku zhromaždil János Fábry, jeho vtedajší riaditeľ a neskôr aj šéf múzea,“ vysvetľuje riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
Na prelome minulého a tohto roku dostalo múzeum možnosť niektoré predmety z dreva preskenovať špeciálnym tomografom na Technickej univerzite vo Zvolene. Pomocou neho chceli zistiť vek exponátov.
Na tomograf sa dostal aj glóbus a Vladimír Bahýľ zo zvolenskej univerzity zistil, že nejde o maketu, ale o skutočnú vaječnú škrupinu. Tá bola v minulosti zrejme poškodená, preto ju spevnili drevenou konštrukciou. Povrch obalili tkaninou, na ktorej je papierová hmota s vyobrazením mapy sveta.
„Výsledky z tomografu nás veľmi prekvapili. Netušili sme, aký vzácny exponát máme v depozite,“ povedala Bodorová. Dnes už múzejníci vedia, že vajce pochádza asi zo 16. alebo 17. storočia a patrí sloniemu vtákovi, ktorý bol najväčším vtákom žijúcim na Zemi. Ten žil iba na Madagaskare.
Vajcia vurona vtedajší obyvatelia používali ako potravu a to zapríčinilo jeho vyhynutie. „Nikde inde mimo Madagaskaru sa nenašli fosílie či iné stopy po sloních vtákoch. Vajce, ktoré máme, je na Slovensku jediné,“ zdôraznila Bodorová.
Podľa Mateja Ruttkaya, riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre, vajce vyhynutého vtáka priviezli na Slovensko najpravdepodobnejšie v 19. storočí, keď bol najväčší rozmach podobných transportov. „V 19. storočí sa najviac dovážali takéto predmety, vtedy to bolo všetko voľné, neboli také obmedzenia ako dnes. Po prvej svetovej vojne sa začali reštrikcie, krajiny si začali chrániť svoje pamiatky, už sa ťažšie vyvážali takéto veci. Dnes to už vôbec nie je možné,“ povedal Matej Ruttkay.
V Gemersko-malohontskom múzeu v súčasnosti študujú výročné správy miestneho gymnázia, aby zistili, kto daroval toto obrovské vajce do gymnaziálnych zbierok. Najpravdepodobnejšie to bol niekto z miestnych šľachticov. Gemer bol priam posiaty šľachtou, bolo tu 360 kúrií.
„Títo ľudia neboli chudobní, cestovali hlavne do Indie a Afriky a z ciest si niečo priniesli. Darcom musel byť niekto z regiónu, nedá sa predpokladať, že by niekto napríklad z Liptova priniesol takýto predmet do gymnázia v Rimavskej Sobote,“ domnieva sa Oľga Bodorová.
Podobné, aj to iba výnimočne, majú niektoré múzeá či súkromní zberatelia. Fosilizované vajíčka sa nachádzajú napr. v múzeách v Londýne, Paríži či Budapešti. Kompletné vajíčko, vo vnútri ktorého sa nachádza fosilizovaná kostra embrya, je v National Geographic Society vo Washingtone.
Vajíčko vlastní aj známa osobnosť z dokumentárnych filmov BBC David Attenborough. „Majú veľkú hodnotu, tá je vyčíslená na desiatky tisíc eur,“ podotkla šéfka Gemersko-malohontského múzea.
Biologička múzea Monika Gállfyová dopĺňa, že vuron vážil okolo štyristo kilogramov a bol vysoký viac ako tri metre. Jeho vajíčka mali obvod až jeden meter a dĺžku vyše tridsať centimetrov. Na porovnanie, ich objem bol asi 160-krát väčší, ako je objem slepačieho vajca. Slonie vtáky vyhynuli v 17. storočí.
Obrie vajce bolo doteraz uložené iba v depozite a návštevníci ho zatiaľ nevideli. Bodorová sľubuje, že to sa zmení. „Vajíčko čaká reštaurácia a verejnosť ho prvý raz bude môcť vidieť na noc múzeí 17. mája tohto roku. Nie je vylúčené, že v budúcnosti sa stane súčasťou našich stálych expozícií,“ dodala.