V stredu kabinet zrušil starú úlohu, podľa ktorej mala prokuratúra zákony predložiť v decembri 2013, čo už je druhý odklad tejto úlohy. Vedenie prokuratúry naznačilo, že prípravy statusových zákonov prídu čoskoro a prvý námestník generálneho prokurátora potvrdil, že majú v pláne obnovu inštitútu právneho čakateľa prokuratúry.
Viaceré časti prokurátorských zákonov, ktoré reformovala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v roku 2011, stále čakajú na posúdenie ústavného súdu, kde ich napadol prezident aj bývalý zastupujúci šéf prokuratúry Ladislav Tichý. „Zisteniu ústavného súdu potom prispôsobíme naše legislatívne práce, takže v tomto roku by sme chceli byť hotoví,“ povedal po rokovaní vlády 1. námestník generálneho prokurátora René Vanek.
Tento scenár však bude platiť len vtedy, ak v dohľadnom čase padne verdikt ÚS. Ako informovala hovorkyňa súdu Anna Pančurová, podania spojili do jedného konania, zatiaľ však nebol stanovený termín rozhodovania pléna. „V prípade, že by sa rozhodnutie na ústavnom súde odďaľovalo, budeme zvažovať, či nepustíme úplne nové znenia,“ pripustil.
Prokuratúra priznáva, že sa jej v súčasnom stave „vyčkávania“ veľmi komplikuje personálna situácia. Medzi napadnutými ustanoveniami totiž je aj zrušenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry. Hoci teraz zrušenie fakticky neplatí, prokuratúra týchto čakateľov aktuálne neprijíma. „Už dva roky neboli výberové konania na právnych čakateľov prokuratúry. Dochádza k prirodzenému úbytku prokurátorov, nemáme ich kým dopĺňať,“ vysvetlil Vanek s tým, že problémy cítia najmä na okresných, ale aj krajských prokuratúrach.
Prokuratúra mala podľa Vaneka dobré skúsenosti s inštitútom čakateľa. „Mimoriadne sa nám osvedčil. Právny čakateľ prokuratúry bol počas troch rokov svojej praxe sústavne pripravovaný a vzdelávaný, aby sa po vykonaní odbornej skúšky stal prokurátorom,“ povedal Vanek s tým, že taký človek mohol na druhý deň robiť prácu prokurátora. V pozastavenej legislatíve sa počítalo s modelom asistenta prokurátora, ale ten by podľa vedenia prokuratúry nemohol plnohodnotne nahradiť čakateľov.
„Nie sú zaraďovaní na to, aby sa pripravovali na funkciu prokurátora. Sú zaraďovaní na vykonávanie pomocných jednoduchších prác v záujme prokurátora,“ tvrdí Vanek, ktorý si vie predstaviť, že by mali na prokuratúre čakateľov aj asistentov.
V novom zákone by chceli zmeniť viacero vecí. Napríklad v systéme disciplinárnych konaní plánujú prehodnotiť zrušenie odvolacích komisií. Dnes platí stav, že po prvostupňovom rozhodnutí disciplinárnej komisie nasleduje hneď súdny prieskum, ktorý robí správny súd. „Veľmi sa nám to neosvedčilo,“ uviedol. Otvorenosť prokuratúry plánujú zachovať. Majú však výhrady ku kreovaniu výberových komisií. „Určite pôjdeme iným smerom,“ povedal Vanek. Chceli by, aby v komisiách mali väčšiu váhu predstavitelia prokurátorskej obce.
Spomínanú novelu zákona o prokuratúre prijali za bývalej vlády 28. júna 2011 po tom, ako parlament prelomil prezidentovo veto. Prezident, ako aj bývalý zastupujúci šéf prokuratúry, prvý námestník generálnej prokuratúry Ladislav Tichý dal normu na ústavný súd. Tichý zdôvodňoval podanie tým, že prokuratúre prekáža účasť ministra spravodlivosti v rôznych komisiách a vôbec výkonnej moci práve v komisiách. ÚS predbežným opatrením 28. septembra 2011 pozastavil účinnosť prijatých zmien.
Vláda prijala záruky, ktoré majú mladým zabezpečiť prácu
Mladí ľudia vo veku do 25 rokov by mali dostať kvalitnú ponuku ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže, a to v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo skončení formálneho vzdelania. Aj takýmto spôsobom chce vláda bojovať s vysokou nezamestnanosťou mladých na Slovensku.
Opatrenia na zníženie nezamestnanosti Slovákov obsahuje národný implementačný program s názvom Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike, ktorý vypracovalo Ministerstvo, práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR.
V stredu vzala na vedomie tento program aj vláda. „Účelom predkladanej informácie je informovať o príprave a prijatí záruky, o prijatých podporných systémových opatreniach zameraných na mladých ľudí, najmä v oblasti podpory ich zamestnanosti a zamestnateľnosti, podpory ich vzdelávania, ako aj v oblasti podpory práce s mládežou,“ priblížil rezort práce v predkladacej správe.
Program záruk je určený na podporu zamestnávania ľudí vo veku do 25 rokov. Na zabezpečenie realizácie záruk budú podľa MPSVR vyhradené finančné prostriedky vo výške 72,2 milióna eur z osobitnej rozpočtovej alokácie vyhradenej pre členské štáty Európskej únie, ktoré sú oprávnené na čerpanie z európskych zdrojov z programu Iniciatívy pre zamestnanosť mladých ľudí.
„Ide najmä o podporu vytvárania a udržania pracovných miest pre mladých ľudí, rekvalifikáciu alebo zvyšovanie kvalifikácie a podporu prvých pracovných skúseností prostredníctvom praxe alebo stáže,“ uviedlo ministerstvo práce s tým, že minimálne rovnaký objem finančných prostriedkov bude zabezpečený aj z národnej alokácie Európskeho sociálneho fondu.
Finančné zdroje z fondu by sa podľa rezortu práce mohli využiť napríklad na informačné a poradenské služby pre voľbu povolania a výber zamestnania, vzdelávanie a prípravu pre trh práce, absolventskú prax, či na dopytovo-orientované projekty na podporu zamestnávania mladých ľudí na Slovensku.
Rezort práce taktiež avizoval, že pripravuje spolu s ministerstvom školstva aj ďalšie opatrenia na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku. Upraviť by sa mali niektoré zákony z obdivoch rezortov, ako napríklad zákon o odbornom vzdelávaní či zákon o službách zamestnanosti.
Policajná spolupráca s Rakúskom dostane nové prvky
Ochrana svedka, cezhraničné pátracie akcie či policajný prevoz sú novinky, ktoré doplnia do zmluvy o policajnej spolupráci s Rakúskom. Okrem toho sa v medzinárodnej zmluve upravia ďalšie inštitúty, ako je cezhraničné sledovanie, cezhraničné prenasledovanie, kontrolovaná dodávka a použitie agenta. Vláda tiež s pripomienkami odsúhlasila uzavretie doplnenej zmluvy medzi Slovenskom a Rakúskom o policajnej spolupráci.
Pôvodnú zmluvu podpísali 13. februára 2004 vo Viedni. Zmenu a doplnenie niektorých ustanovení si vyžiadal vstup Slovenska do Európskej únie a následný vstup do schengenského priestoru. Dôvodom úprav je aj legislatívny vývoj v oblasti boja proti trestnej činnosti na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, píše sa v predkladacej správe. Pred ratifikáciou zmluvy sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.