Život, po akom netúži azda nikto. No presne s týmito problémami sa boria nájomníci z reštituovaného bytového domu v lukratívnej štvrti Bratislavy.
Státisíce Slovákov mali po páde socializmu možnosť odkúpiť si byty do osobného vlastníctva, nájomníci v reštituovaných bytoch však takéto šťastie nemali. Doteraz sa veľká časť z nich nedočkala odškodnenia. Paradoxne pôvodní vlastníci už na európskej úrovni vyhrali súd, podľa ktorého majú byť odškodnení za to, že im štát nedovolil účtovať trhové nájomné.
Napríklad vlastník bytového domu na Drevenej ulici podľa slov nájomníkov čaká, čo všetko vydržia. "Niektorí ľudia to nevydržali s nervami, niektorí už pomreli. Veková skladba susedov je okolo 65 a viac rokov, no žije tu aj bývalá učiteľka, dnes už 83-ročná pani. Ja s manželkou sme v zime nútení odísť na chatu, pretože v tomto byte sa nedá vydržať. Nie všetci však majú takú možnosť. Je to tu doslova studený odchov,“ začína rozprávať Pavol Jankeje. Je jedným z nájomníkov reštituovaných bytov.
Tie sú nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach, Trenčíne či Trnave. Byty boli po roku 1989 v rámci procesu majetkových reštitúcií a v prípadoch malej privatizácie odovzdané späť do rúk súkromníkom – reštituentom. Nájomníci sa musia z takýchto bytov vysťahovať do konca roka 2016. Náhradné byty by im malo zabezpečiť mesto. V roku 2012 a neskôr aj v roku 2013 podali nájomcovia na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sťažnosť proti Slovenskej republike, v ktorej poukazujú na porušenie ich práv a slobôd.
Pavol Jankeje sa k bytu v bratislavskom Starom Meste dostal v roku 1975, vtedy už ženatý a s dvomi deťmi. "Predtým sme bývali na Kukučínovej ulici v Bratislave, v dvojizbovom byte. Vymenili sme ho za tento, väčší, trojizbový. V roku 1990 sme si byt chceli riadne od mesta odkúpiť a podali sme si žiadosť. Pamätám sa, vtedy nám prišla odpoveď, že o dom sa prihlásila v reštitučnom konaní dedička majiteľa, občianka Českej republiky. Mesto vtedy v liste písalo, že pozitívne je, že dom bol konfiškácia podľa Benešových dekrétov, nie reštitúcia a Bratislava určite bytový dom nestratí. No stal sa pravý opak,“ pokračuje sklamane.
Aj o byt Pavla Jankejeho sa mesto sporilo s pôvodnou majiteľkou až do roku 2005. V roku 2005 však na základe rozhodnutia súdu vydal starosta mestskej časti Staré Mesto bytový dom dedičke ako reštitúciu. "Tá ho ihneď predala balkánskemu Slovákovi aj s nájomníkmi ako vecným bremenom, no a ten ho predal zase občanovi kosovskej národnosti,“ vymenúva Pavol Jankeje. V auguste v roku 2006 si nový majiteľ postavil na prízemí bytového domu pizzeriu, no odstránil nájomcom pivnice a zrušil aj kotolňu. "Bez akéhokoľvek oznámenia nás obral o teplú vodu a kúrenie. S nami nájomníkmi nikto nekomunikuje, nereagujú na naše prosby, výzvy a ani sťažnosti. V roku 2008 nám zrušil aj výťah a musíme chodiť pešo,“ vraví Jankeje a ukazuje nám nefunkčnú a haraburdím zapratanú výťahovú šachtu.
Pavol Jankeje žije v priestrannom trojizbovom byte a z okien má výhľad rovno na Bratislavčanmi obľúbenú a turistami vyhľadávanú Obchodnú ulicu. Býva priamo v centre. Za byt platí mesačne niečo vyše 160 eur bez energií či poplatku za televíziu. Nájomné je však regulované, preto ide o relatívne nízku sumu. Bežne by si totiž prenajímateľ za podobnú nehnuteľnosť situovanú v centre vypýtal aj 900 eur. O interiér bytového domu sa však jeho majiteľ na prvý pohľad nestará.
Zvonku síce bytovku omaľoval, vnútro je však skôr ošarpané, steny zatečené až plesnivé. Koncom novembra 2012 začal vlastník meniť okná za plastové. "Vrchné poschodia však nedokončil a studený odchov nám ešte viac ,spríjemnil‘. Počas najtuhších mrazov začiatkom roka 2013 totiž vplyvom chladu praskla vodovodná stúpačka a niekoľko bytov, aj ten náš, vytopilo,“ spomína Jankeje s tým, že vôbec nebolo jednoduché zachraňovať rodinný majetok, keď za nechty liezla zima.
Jankeje býva na treťom poschodí z celkovo piatich a vraví, že do bytu nad ním sa okrem holubov, po ktorých tu zostali exkrementy, nasťahovali aj bezdomovci, no tých našťastie vypratali. Predtým tu však podľa jeho slov normálne bývali ľudia, no prišli o nervy a odišli. Z kohútikov stále tečúca len studená voda a večne chladné radiátory stáli za odchodom nájomníkov. Byt je teraz voľne dostupný, nie je vôbec zamknutý.
Tí, čo v dome na Drevenej ulici ešte zostali, nevedia, čo s nimi bude. O náhradný byt požiadali, no zatiaľ sa žiadny nečrtá. Nájomcovia totiž vedia, že mesto na to nemá peniaze. Rozhodne však nezostávajú ticho stáť v kúte. "Písali sme už azda všade. Mojím bytom prešlo niekoľko miestnych poslancov, dokonca aj starostka mestskej časti. List sme poslali aj ministrovi dopravy, aj na úrad vlády. Zovšadiaľ prišla taká nejasná odpoveď, že sa problém rieši a zaoberajú sa ním. Ale čo s nami bude v roku 2017, to si nechcem ani predstaviť,“ vzdychne si Jankeje. Dodáva, že jeho rodina má aspoň chatu po rodičoch, no kde skončí napríklad jeho 83-ročná suseda, nevie. "V tejto republike nikoho nezaujímame,“ hodnotí.
Vlastníci aj nájomcovia sa cítia ukrivdení
Práva vlastníkov reštituovaných bytov boli desiatky rokov potláčané a za pravdu im dal koncom januára aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Podľa súdu boli vlastníci diskriminovaní, keď mohli od nájomcov v bytoch žiadať len nájomné, ktoré je o niekoľko sto eur nižšie, ako pýta trh. Krivdu však cítia aj nájomcovia a rovnako sa sťažujú na Európskom súde. Štát bude musieť vlastníkom reštituovaných bytov zaplatiť náhradu škody rádovo v miliónoch eur.
Sťažovatelia sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. Zo štátnej kasy sa tak zrejme bude musieť doplatiť vlastníkom týchto bytov rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným a takisto podľa posledných informácií žiadal každý zo sťažovateľov odškodné 50-tisíc eur. Sťažovateľov je zhruba dvesto, čo dáva spolu sumu 10 miliónov eur. Možné odškodnenie aj so zmareným nájomným však bude vyššie.
Celej situácii sa podľa Marice Pirošíkovej, zástupkyne Slovenskej republiky pred Európskym súdom, dalo predísť. "Ak by právna úprava z roku 2011 okrem ukončenia regulácie nájomného riešila aj odškodnenie vlastníkov za vzniknuté straty. Na uvedené som vtedy upozorňovala osobitným listom príslušné ministerstvá, ako aj predsedu ústavnoprávneho výboru,“ povedala Pirošíková.
Diskriminovaní sa však cítia aj nájomcovia bytov. Tí chceli pred rokmi byty pridelené mestom kúpiť, no neskôr mestá o byty prišli a vrátili sa naspäť ich majiteľom. Nájomníci z reštituovaných a privatizovaných domov podali podľa občianskeho združenia Právo na bývanie zatiaľ dve sťažnosti proti Slovenskej republike na Európskom súde v Štrasburgu. Prvé podanie bolo vo februári 2012, sťažnosť podalo spolu 201 osôb a k sťažnosti sa pripojilo aj občianske združenie Právo na bývanie ako sťažovateľ v druhom rade. Sťažnosť bola súdom prijatá a vo veci sa koná. Začiatkom mája v roku 2013 bola odoslaná druhá sťažnosť, ktorú podalo ďalších 55 ľudí.
V niektorých prípadoch, ako pri bytovke na Drevenej ulici v Bratislave, prešla nehnuteľnosť rukami niekoľkých ďalších vlastníkov. "Dom na Drevenej ulici nadobudol československý štát právnym titulom konfiškácie majetku, podľa dekrétu prezidenta republiky prešiel tento majetok do vlastníctva hlavného mesta SR a do správy mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Návrhom doručeným Obvodnému súdu v Prahe sa navrhovateľka Helga Záleská domáhala vydania veci, domu na Drevenej ulici 10. Nehnuteľnosti boli navrhovateľke vydané na základe rozsudku Okresného súdu v Bratislave. Z uvedených dôvodov nebolo možné pristúpiť k prevodu vlastníctva bytov na ich nájomcov,“ vysvetľuje Alexandra Obuchová, hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto.
Štát potom v roku 2011 prijal právnu úpravu, keď jednak zrušil regulované nájomné a každoročne povolil jeho 20-percentné navýšenie, zároveň nájomcov zaviazal k vysťahovaniu sa z bytov do konca roka 2016. Mestá teraz hľadajú pre nájomcov voľné byty, ktoré by kúpili, alebo pozemky, kde by postavili nové bytové domy. Ako prví dostali vlani náhradné bývanie obyvatelia reštituovaných bytov v Žiline. Tá vyšla v ústrety žiadateľom a náhradný byt si mohli vybrať sami. Ceny náhradných bytov sa pohybovali od 35-tisíc do 72-tisíc eur. Finančne na ne prispel rezort dopravy.
Štát vyčlenil do roku 2015 na výstavbu či obstaranie náhradných bytov celkovo 72 miliónov eur. Len 18 bytov v Žiline však ukrojilo z tejto sumy milión eur. Reštituovaných bytov je 923 po celom Slovensku, no len v Bratislave ich je vyše 700. A tak sa hlavného mesta otázka zabezpečenia náhradného bývania týka najviac. Bratislava otvorene priznáva, že nájsť všetkým ľudom z reštituovaných bytov náhradné bývanie, tak ako jej to prikazuje zákon, je mimoriadne problémové. Začalo sa so stavbou 48 bytov v Petržalke, blízko areálu Matadoru, ktorá si vyžiadala injekciu od rezortu dopravy vo výške 461-tisíc eur. Mesto sa na stavbe finančne podieľa sumou 1,3 milióna eur. Problémom je však nájsť vhodný pozemok a, samozrejme, voľné prostriedky v rozpočte.