Napríklad ak dôchodcovia žijú u príbuzných, sú povinní zdokladovať, že tam smú aj dožiť.
Opozícia v tejto súvislosti hovorí o šikanovaní a zbytočnej novej finančnej záťaži pre chudobných dôchodcov. Sociálny rezort, naopak, o potrebe lepšej právnej ochrany najslabších. Na Slovensku žije s dôchodkom pod hranicou životného minima asi 120-tisíc penzistov. Štát im príjem dorovnáva zo systému dávok a príspevkov. Patrí k nim aj príspevok na bývanie, ktorý sa už roky vypláca v nezmenenej sume 55,80 eura pre jednotlivca alebo 89,20 eura pre viacčlennú domácnosť. Vlani v decembri príspevok poberalo zhruba 84-tisíc penzistov, priemerne za celý rok 2013 ich bolo asi 77-tisíc.
Nárok naň museli aj doteraz rôznymi dokladmi preukazovať všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Výnimku mali penzisti s dôchodkom pod hranicou životného minima, ktorí si v minulosti odpracovali aspoň 25 rokov. Tí boli z povinnosti v roku 2009 za druhej Dzurindovej vlády vyňatí a odvtedy žiadne potvrdenia predkladať nemuseli. Vláda to zdôvodnila tým, že táto skupina si zaslúži dostávať bez ďalších podmienok akýsi neoficiálny „minimálny dôchodok“.
Nedávno schválená novela zákona dokladovaciu povinnosť opätovne vztiahla aj na penzistov. Kritizoval to opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ). Kontaktoval ho totiž právny zástupca istých manželov – dôchodcov zo Šurian, od ktorých si tamojší úrad práce v tejto súvislosti vyžiadal doklad o tom, že sú do listu vlastníctva k domu, ktorý s podmienkou dožitia darovali dcére, zapísaní ako vecné bremeno.
Vybavenie vecného bremena stojí penzistu najmenej 66 eur, čo je cena kolku potrebného na zápis do katastra. Za vypracovanie potrebnej zmluvy s majiteľmi nehnuteľnosti právnici bežne pýtajú okolo 100 eur. Zadarmo obvykle nie je ani doprava na katastrálny úrad. Všetky tieto výdavky môžu v životnej situácii chudobných dôchodcov znamenať veľký problém. „Pritom zápis do katastra v štandardnej lehote trvá 30 dní, čo môže znamenať stratu jedného alebo viacerých príspevkov na bývanie,“ doplnil. Na prebiehajúcej schôdzi parlamentu sa obrátil aj na ministra Jána Richtera (Smer) s interpeláciou, aby úradníci z tohto dôvodu neoberali najchudobnejších penzistov o peniaze.
Poslanec tiež zdôraznil, že samotná novela zákona neoprávňuje úrady práce žiadať od dôchodcu v núdzi zápis vecného bremena do katastra. Hovorí sa v nej len o povinnom dokladovaní „práva doživotného užívania“, ktoré, podľa Beblavého, možno dohodnúť aj jednoduchou písomnou zmluvou medzi rodičmi a deťmi.
Požiadavka zápisu je však zakotvená v internom metodickom usmernení, ktoré ministerstvo práce rozoslalo jednotlivým pracovným úradom. Rezort sa už vyjadril, že na nej nemieni nič zmeniť. „Skutočné právo doživotného užívania možno preukázať len cez list vlastníctva. Toto dokladovanie má byť motívom na vysporiadanie vzťahov vlastníkov a nájomníkov, keďže naše úrady sa veľmi často stretávajú s tým, že rodinné vzťahy v skutočnosti vysporiadané nie sú. Nie je výnimkou, že rôzne ústne dohody sa nedodržiavajú a dopláca na to vždy slabší jedinec – dôchodca,“ argumentuje Jana Lukáčová z ústredia práce.
Lukáčová však upozorňuje, že nový zákon v skutočnosti nemá dosah na významný počet dôchodcov. Ako hovorí, úrady vlani tejto cieľovej skupine poskytovali necelých 16-tisíc príspevkov na bývanie. Od januára ich síce asi 1¤500 ubudlo, no väčšinou nárok na príspevok stratili preto, že po valorizácii penzie už výškou príjmu nespĺňali podmienky na jeho vyplácanie. „Úrady práce vychádzajú žiadateľom o príspevok v ústrety a poskytujú podrobné poradenstvo tak, aby klienti zvládli dokladovanie bez väčších problémov,“ dodala Lukáčová.