„Nie je to dobrá správa. Vždy je jednoduchšie žiť v podmienkach, ktoré sa vyznačujú striedmosťou, a nie veľkými výkyvmi. To u nás nebude, hoci to v minulosti bolo. Ale teraz je podstatne viac situácií, ktoré ľuďom spôsobujú škody a človek sa s nimi ťažko vyrovnáva,“ vraví Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Potvrdzuje to aj psychológ Karol Kleinmann. Podľa neho ľudia nie sú na takéto podmienky vnútorne pripravení. Na konci zimy je ich organizmus vyčerpaný z hľadiska stravy, pohybu aj striedania počasia. Rovnako ako zem ani ľudia si neoddýchli.
„Neboli dva metre snehu, aby mali stresy z dopravných situácií, ale ukázalo sa, že to malo na psychiku opačný efekt. Ľudí to pomýlilo, jazdili rýchlejšie, nepozornejšie, preto bol aj počet smrteľných nehôd vyšší ako v predchádzajúcich rokoch. Na druhej strane, hoci to vyzerá na jarné počasie, slnka je stále málo, a to je ďalší faktor, ktorý vplýva na ľudskú psychiku. Pri dostatku slnka je človek aktívnejší, pohotovejší. Súčasné počasie vyvoláva rôzne psychosomatické ochorenia, prebúdzajú sa baktérie a vírusy, šíria sa choroby, pretože odolnosť organizmu je v tomto období znížená,“ dodal Kleinmann.
Aj napriek tomu, že tohtoročná zima bola veľmi teplá, rekord jej nepatrí. Podľa údajov SHMÚ bola najteplejšou v histórii zima na prelome rokov 2006 a 2007. Nie je to tak dávno, ale mnohí už na to zabudli.
„Určite stojí za povšimnutie, že dve extrémne teplé zimy sa zopakovali po siedmich rokoch. To naznačuje, že takéto zimy pravdepodobne budú pribúdať. Pozoruhodná je tiež tendencia, že sa striedajú obdobia s extrémnym a obdobia s minimálnym množstvom zrážok. Napríklad v roku 2010 bolo veľa zrážok, ale hneď nasledujúci rok 2011 ich bolo extrémne málo. Potom prišla minuloročná zima, keď bolo opäť mimoriadne veľa snehu, a hneď za ňou nasledovala tohtoročná zima, keď bolo mimoriadne málo snehu,“ upozorňuje Faško.
Zima bez mrazu a snehu má pre záhradkárov a poľnohospodárov zlú aj dobrú stránku. Tou zlou je množstvo chorôb a škodcov. Záhradkári budú teda musieť spraviť dôkladný predjarný postrek. Tou dobrou stránkou je možnosť veľmi zavčasu siať prvé plodiny, napríklad mak, hrach, mrkvu, petržlen a všetky cibuľoviny.
„V našich podmienkach je raritou, že sa tieto plodiny dajú siať na konci februára. V tomto období sa veľmi dobre rozhrabáva pôda. Platí však jedno pravidlo, teraz do záhrady patria len hrable, žiadny rýľ. Netreba príliš hýbať s pôdou, pretože tým sa stráca zimná vlaha, ktorej bolo tento rok málo,“ upozorňuje poľnohospodársky odborník a záhradkár Jozef Klemens.
Skorý príchod jari nepotešil alergikov. Skôr ako v minulých rokoch začínajú kvitnúť stromy a kríky, ktorých peľ vyvoláva sennú nádchu. Sťažené dýchanie, alergický zápal očných spojiviek, kýchanie, kašľanie, to sú prejavy sezónnej peľovej alergie, ktoré dokážu človeka na niekoľko týždňov vyradiť z bežného spoločenského života. Podľa najnovších údajov Úradu verejného zdravotníctva boli v ovzduší Bratislavy zaznamenané vysoké koncentrácie peľových zŕn jelše a stredné hodnoty tisovitých drevín. Úrad upozorňuje, že s postupným otepľovaním bude peľových zŕn v ovzduší pribúdať.
Zima takmer bez snehu potešila mestá a obce, pretože nemuseli odpratávať sneh a posýpať cesty. Tým vo svojich kasách ušetrili celkom zaujímavý balík peňazí a budú ich môcť použiť na iné práce.
Hubári vravia, že jarné druhy vraj začnú rásť o mesiac skôr ako v minulých rokoch. Ak sa nezmení počasie a nepríde väčší mráz, o týždeň by sa už mohli objaviť smrčkovce české a po nich aj smrčky pravé. Po nich, niekedy začiatkom apríla, by mohli rásť aj májovky.
„Už začal kvitnúť pľúcnik lekársky, a ten zvyčajne kvitne vtedy, keď už začínajú rásť smrčkovce. Májovky by sa mohli objaviť už začiatkom apríla. Všetko začína rásť o mesiac skôr,“ vraví skúsený hubár Pavol Remiaš, člen Slovenskej mykologickej spoločnosti.
Na Slovensko prileteli až o dva týždne skôr sťahovavé vtáky, ktoré zimovali v južnej Európe alebo severnej Afrike. Objavili sa tu už vo februári, hoci inokedy prilietajú až v marci. Ornitológovia zaznamenali na našom území výskyt cíbika chocholatého, drozda plavého a húfne prilietajú aj škovránky. Ak by sa v týchto dňoch výrazne ochladilo, malé spevavce by na to mohli doplatiť.
„Ak sa neochladí, bude táto sezóna určite zaujímavá. Skorá jar bude znamenať pre vtáky väčšiu úspešnosť, budú mať dlhšiu sezónu a šancu vyviesť viac mláďat,“ povedal ornitológ Radovan Jambor.
Medvede sa v tomto počasí obišli bez zimného spánku. Podľa Michala Kalaša, riaditeľa Správy národného parku Malá Fatra, hlavnou príčinou tohto ich správania nebol nedostatok snehu, ale dostatok potravy, najmä bukvíc.
„Prevažná väčšina medveďov z tunajšej populácie vôbec nezimovala. Medzi ľuďmi sa šíria fámy, že preto sú medvede vystresované, vyhladované a nebezpečné pre ľudí. To nie je pravda, keď má medveď potravy dosť, vôbec nemusí zaľahnúť. Záznamy z fotopascí dokazujú, že zvieratá sú vo veľmi dobrej fyzickej kondícii a majú dostatočné zásoby podkožného tuku. Netreba sa obávať, že by boli agresívne,“ zdôraznil Michal Kalaš.
Slabá zima vyhovuje aj ďalším druhom divej zveri. Rozmnožia sa drobné cicavce, napríklad ryšavky či hrdziaky, a vďaka tomu sa zase bude zvyšovať počet dravých vtákov, ktoré budú reagovať na množstvo potravy väčšou úspešnosťou pri vyvádzaní mláďat.