Na doživotie za iné vraždy odsúdený Černák označil obžalobu za nezákonnú a svedectvá Kaštana i Surového za účelové a tendenčné so snahou vyviniť sa z inej trestnej činnosti.
Imricha Oláha zavraždili 4. októbra 1997. Motívom malo byť, že poškodený mal záujem na fyzickom odstránení Mikuláša Černáka prostredníctvom inej osoby. Podľa prokuratúry Černák s najmenej piatimi ďalšími ľuďmi zaškrtili obeť šnúrou z počítača v sídle firmy Renox v Banskej Bystrici. Telo odviezli za mesto k obci Hrochoť a zakopali. Mŕtvola sa našla 12. októbra 2005 a už 27. októbra Černáka a ďalších ľudí obvinili.
Na skutku sa okrem Černáka zúčastnili viaceré osoby, niektoré sú už mŕtve. Spomedzi tých, ktorí stále žijú a v minulosti s Černákom spolupracovali, niektorí poskytli svedectvo, ktoré prokuratúre stačilo na podanie obžaloby. Pri zavraždení mali byť prítomní aj Karol Kollárik z Košíc a Karol Mello z Prievidze.
Ako svedok vypovedal Miloš Kaštan. Chodil s Černákom do školy a spolu začali podnikať. Založili stavebnú firmu Renox a súkromnú bezpečnostnú službu Security 3, ponúkajúcu „ochranu“ za odplatu. Opakovane vyhlásil, že nie je žiaden vrah ani objednávateľ.
O smrti Oláha uviedol, že prišiel do firmy Renox, kde ho ponúkli kávou. Krátko nato sa na Oláha vrhol Szatmári a Piljar a k nim sa pripojil Černák. Oláhovi údajne založili na hlavu igelitové vrecko a zaškrtili ho šnúrou od počítača. Podľa Kaštana však Černák predtým hovoril, že Oláh ide „dostať bitku“, lebo zháňa ľudí a zbrane na jeho likvidáciu, vraj je zodpovedný za smrť východoslovenského bossa Róberta Holuba. Oláh bol údajne Holubov človek.
Kaštan vyhlásil, že spolupracuje s políciou, lebo mu ide „o rodinu, o deti“. Černák na to zakontroval, že „na to si mal myslieť vtedy, keď sme spolu páchali trestnú činnosť“.
Ďalším svedkom proti Černákovi je Slavomír Surový, bývalý Černákov šofér, spolu chodili aj do posilňovne. V súčasnosti si odpykáva trest za podiel na vražde príslušníka košického podsvetia Klešča. Tiež hovoril o vražde Oláha v sídle firmy Renox. Tvrdil, že pri vražde priamo nebol, lebo ho Černák poslal von dávať pozor. Počul však, ako si Černák pýtal od niekoho igelitové vrecko a kábel. Telo Oláha potom na pokyn Kaštana odviezli k Hrochoti. Po vražde sa vo firme našla Oláhova bunda, ktorú Surový hodil medzi handry v garáži a neskôr vydal vyšetrovateľom.
Vypovedal i svedok z Prievidze, ktorý pri vražde Oláha nebol, ale prišiel do Banskej Bystrice s Karolom Melom. Bratia Melovci v Prievidzi a okolí robili podobnú činnosť ako Černákova Security 3. Svedok sa však na nič nepamätal a tvrdil, že to bolo pred sedemnástimi rokmi a on si nespomína ani na veci spred pár dní. Vedel iba, že Oláhovo telo nakladali do bordového BMW.
Pojednávanie súd odročil na 1. apríla. Senát vypočuje ďalších svedkov a oboznámi sa s listinnými dôkazmi.
Černák sa k predmetu obžaloby nevyjadril. Tvrdí, že proti nemu nie je ani jeden priamy dôkaz. Na prvom pojednávaní proti nemu vypovedal aj Ján Kán, jeho niekdajší kamarát a pravá ruka. Poznajú sa od strednej školy, ale o činnosti Černáka nevedel. Na otázky prokurátorky odpovedal prevažne neviem, nepamätám sa, nespomínam si. Černák svojho bývalého kamaráta, s ktorým sa prišli prihlásiť na políciu, označil za najväčšie sklamanie v živote.
V septembri 2010 Krajský súd v Prešove zamietol odvolanie Černáka a potvrdil doživotný trest za šesť vrážd. Trest si Černák odpykáva vo väzení s najvyšším stupňom stráženia v Ilave.