Lekárnici tvrdia, že lieky zadržiavajú dodávatelia, aby ich vyvážali do zahraničia, kde ich predajú drahšie ako na Slovensku. Distribútori zase upozorňujú na to, že problém je na strane výrobcov, ktorí ich dodávajú málo. Tí však tvrdia, že na náš trh posielajú viac ako treba. Ministerstvo zdravotníctva pred rokom zmenilo zákon o lieku a Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv dalo kompetenciu nepovoliť vývoz, ak je liek u nás nedostatkový. Toto opatrenia však v súčasnosti posudzuje Európska komisia, zisťuje, či nie je v rozpore s jednou zo základných slobôd únie – voľným pohybom tovaru.
Príkladom nedostatkového lieku je Lyrica, ktorá sa používa na tíšenie bolestí a liečbu epilepsie. V lekárňach chýba už niekoľko mesiacov. Podľa štátneho ústavu pre kontrolu liečiv sa však k nám dovážala. „Údaje výrobcu o počte kusov lieku Lyrica dovezených na Slovensko v počte 33-tisíc kusov sa vzťahujú na obdobie od decembra 2013 až februára 2014. Mesačne to teda vychádza 11-tisíc balení lieku,“ vysvetlila hovorkyňa ústavu Valéria Pernišová. Ministerstvo zdravotníctva zistilo, že v distribučných skladoch je len okolo 200 balení.
Pavol Adamkov zo spoločnosti Pfizer, ktorá tento liek vyrába, denníku Pravda poskytol čísla za posledné tri mesiace minulého roka. Firma všetkým dodávateľom dodala vyše 51-tisíc balení. „Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií zdravotné poisťovne uhradili v tom istom období iba vyše 43-tisíc balení lieku,“ povedal Adamkov. Poukázal na to, že niekde zmizlo 9-tisíc balení. Kde, to nevie. „Podobná situácia je aj s liekom Inspra, ktorého sme dodali takmer dvojnásobné množstvo balení oproti množstvu balení, ktoré zaplatili poisťovne,“ vysvetľuje Adamkov.
Za nedostatkom oboch liekov je podľa Adamkova zvýšený vývoz do zahraničia. Dodal, že o tejto situácii pravidelne informujú ministerstvo zdravotníctva aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Lekárnici uvádzajú, že je to distribučná sieť, ktorá zadržiava lieky, a na vine sú aj niektoré lekárne. „Lieky sa strácajú zrejme v distribučnej sieti, respektíve aj v lekárňach zapojených do reexportu, ktoré zdržiavajú tieto lieky na skladoch,“ uvádza viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. V minulom roku vydali zoznam 170 liekov, ktoré majú problém zohnať.
Michal Kmeť, konateľ firmy Pharex, ktorá dodáva lieky do lekárni, hovorí, že problémom nie sú len distribučné spoločnosti. „Máme problém dostať lieky od výrobcu. Ak aj výrobcovia tvrdia, že dodávajú dostatočný počet na Slovensko, zjavne to tak nie je,“ povedal Kmeť. Dodal, že ak by chceli nejaké lieky vyviezť, tak nie je z čoho. „V minulosti sme niektoré tieto produkty vyviezli, ale od obdobia, keď začali byť nedostatkové na Slovensku, tak sa vyhýbame týmto položkám, aby nás nikto nemohol obviňovať, že ukracujeme slovenského pacienta,“ podotkol. Štátny ústav pre kontrolu liečiv dostal kompetenciu nepovoliť vývoz lieku do zahraničia, ak chýba na domácom trhu. O toto opatrenie však môžeme prísť. Európska komisia totiž posudzuje, či nie je v rozpore s legislatívou únie, keďže v nej platí voľný pohyb tovaru.
Ministerstvo zdravotníctva preto pripravuje zmenu zákona. „Na Slovensku máme jedinečnú legislatívu, ktorá umožňuje zakázať vývoz liekov a tieto opatrenia sú už aj v pozornosti Európskej komisie. Teraz hľadáme optimálne riešenie, ktoré by bolo plne v súlade s európskou legislatívou,“ povedala hovorkyňa ministerstva Martina Lidinská. O aké riešenie pôjde, hovorkyňa nechcela uviesť. „Zmeny potrebujeme dôkladne pripraviť, a najmä prediskutovať ich s dotknutými subjektmi a všetkými zainteresovanými stranami,“ vysvetlila.
Podľa Pernišovej ústav pre kontrolu liečiv navrhuje opatrenie, ktoré by umožnilo kontrolovať cestu lieku od výrobcu do lekárne. „Považujeme za dôležité legislatívne ukotviť spôsob sledovania lieku, napr. cez vytvorenie centrálnej databázy. Je to náš návrh akéhosi transparentného spôsobu sledovania cesty lieku od výrobcu, cez distribútora až po lekáreň, ktorú by mohli sledovať aj samotní pacienti,“ konštatuje hovorkyňa ústavu.
Tento rok sa ústav chystá viac kontrolovať vývoz liekov V januári a februári tohto roka nepovolil vývoz liekov Azilect, Lyrica, Xeplion, Cimzia a Salofalk 500 čapíky. Sukeľ trh s dostupnosťou liekov vidí v budúcnosti skepticky. Prax podľa neho ukazuje, že vývoz liekov sa nedarí zastaviť. „Je zrejmé, že problém reexportu už nie je riešiteľný čiastkovými krokmi jednotlivých štátov, ale je potrebné zaoberať sa ním na európskej úrovni,“ myslí si Sukeľ.
Prezident Európskeho zväzu lekárnikov Štefan Krchňák prezradil, že sa v Európskej komisii už vedú neformálne rozhovory o možnej regulácii liekov. „Európska komisia už začína pripúšťať, že princíp voľného pohybu tovarov pri liekoch treba vnímať osobitne,“ zhodnotil Krchňák.