Toto veľmi nákazlivé ochorenie nedávno vyvolalo znepokojenie v Trnavskom kraji. „Išlo o lokálnu epidémiu, v súčasnosti je situácia stabilizovaná, šarlach sa vyskytuje sporadicky, nie je hlásených viac prípadov,“ vysvetlila zvýšený počet chorých na konci minulého roka vedúca odboru epidemiológie v Trnave Miriam Ondicová. Koľko ľudí sa šarlachom nakazilo, však nespresnila.
Včasná diagnostika a izolácia chorých podľa nej znižujú počty nakazených. „To môže zabrániť väčšiemu výskytu či epidemickému šíreniu, kedysi sa ochorenie tak rýchlo nediagnostikovalo. Šarlach sa prenáša vzduchom, ak sa rýchlo pacient izoluje, zabráni sa prenosu ďalej,“ myslí si Ondicová.
Šarlach bol v minulosti postrachom ľudí. Pred objavením antibiotík naň zomierali najmä deti. V súčasnosti už nie je takou hrozbou, ale napríklad v susedných Čechách zaznamenali pred tromi rokmi jeho návrat a vzostup. Aj na Slovensku bolo tento rok viac prípadov šarlachu ako v rovnakom čase vlani. Od začiatku roka malo šarlach 59 osôb, v rovnakom období predchádzajúceho roka ich bolo 47. Hlásené počty chorých však nemusia odrážať skutočný výskyt ochorenia, pretože lekár nie je zo zákona povinný toto ochorenie hlásiť, tak ako je to napríklad pri chrípke.
V minulom roku bol najvyšší výskyt šarlachu u 5– až 9-ročných detí. Pediater Martin Olej z Krupiny tvrdí, že toto infekčné ochorenie sa v detskom kolektíve môže rýchlo roznášať. „Ide o vysokoinfekčné ochorenie, ktoré má 21-dňovú inkubačnú dobu, to znamená, že ak je v kolektíve jedno dieťa so šarlachom, je dosť pravdepodobné, že ho dostanú aj iné deti. Takto sa môže rýchlo rozšíriť,“ vysvetľuje pediater. V ambulancii mal tento rok len jeden či dva prípady šarlachu. Tieto počty však nemusia platiť v iných regiónoch.
„Keď nám lekárka diagnostikovala šarlach, tak som sa trocha vyľakala. U šesťročnej dcérky sa to začalo vysokými teplotami, mala ich tri dni. Potom sa celá vyhádzala červenými vyrážkami, mala ich na bruchu, hrdlo bolo celé červené. Dostala penicilín na desať dní. Ešte mám doma mladšieho syna a tak tŕpnem, či to dostane aj on,“ hovorí Milada z Bratislavy a dodáva, že šarlach mal aj syn jej kamarátky a liečil sa asi mesiac.
V Bratislavskom kraji regionálny úrad verejného zdravotníctva eviduje zatiaľ tri prípady šarlachu. „Vo všetkých išlo o deti vo veku do 15 rokov. V minulom roku sme v tomto období evidovali päť ochorení v rovnakej vekovej skupine,“ povedala hovorkyňa úradu Katarína Nosálová. Všetky ochorenia podľa nej prebehli bez komplikácií.
„V minulom roku sme mali hlásených asi 10 prípadov šarlachu, čo bolo asi o tri prípady menej ako rok predtým. V súčasnosti sa výskyt nevymyká normálu, nie je ani epidémia, ani zvýšený počet,“ uvádza epidemiologička Jana Seligová z košického regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Vyvolávateľom ochorenia sú baktérie streptokokov, ktoré sa šíria vzduchom, usadzujú sa v dýchacích cestách, kde sa množia a dostávajú sa aj do krvného obehu. „Typické pre toto ochorenie sú aj vyrážky, ktoré sa začínajú objavovať na vnútorných stranách stehien a predlaktia, v podbrušku a rozšíria sa po celom tele aj na tvár. Koža okolo úst je bledá, vyrážky sú aj na sliznici mäkkého podnebia, jazyk je malinový. Ku koncu ochorenia sa olupuje koža, najmä na dlaniach a prstoch. Ochorenie sa prenáša vzduchom,“ vysvetľuje Martina Merková z úradu hlavného hygienika. Ako dodala, baktérie šarlachu vydržia v prostredí životaschopné aj niekoľko týždňov, napríklad na oblečení či predmetoch.
Očkovanie proti šarlachu ani iným streptokokovým infekciám podľa nej neexistuje. Základom je liečenie penicilínom. Nebezpečenstvo hrozí iba pri zanedbaní liečby, ochorene môže spôsobiť poškodenie srdca, kĺbov či obličiek.
Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že ochorenie na šarlach sa na Slovensku vyskytuje každý rok, ale počty chorých už nie sú také výrazné ako v minulosti. „Kým v roku 1988 bolo viac ako 5-tisíc ochorení ročne, v roku 2013 bolo hlásených len asi 300 prípadov,“ tvrdí Martina Merková.
Situácia však môže byť z roka na rok iná, pretože existuje veľa kmeňov streptokokovej baktérie, ktoré sa líšia vo svojej škodlivosti na ľudský organizmus. „V minulosti boli tieto streptokokové ochorenia závažné, lebo spôsobovali reumatickú horúčku a každé jedno ochorenie sa preliečovalo, v súčasnej dobe napríklad nie je veľa streptokokových angín,“ dodáva Seligová. Napomáha to podľa nej antibiotická liečba.