Má 26 rokov, je doktorandom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a inžiniersky titul získal len predvlani. O prestížne európske uznanie pre študentov, učiteľov a výskumníkov v oblasti krajinnej architektúry bojovalo 220 univerzít z 50 krajín. Attila ho získal nielen za najlepšiu diplomovú prácu, ale za celé doterajšie medzinárodné pôsobenie a rozvoj profesie krajinného architekta. Spolupodieľal sa napríklad na tvorbe územného plánu rakúskeho mesta Salzburg, zapojil sa do projektov a konferencií v Madride, Petrohrade, Štokholme, v januári a vo februári tohto roka uskutočnil výskum na Novom Zélande.
Vo Viedni riešil s kolegami z poverenia magistrátu prípadové štúdie na premenu starej, nevyužívanej železničnej dráhy na rekreačný priestor. Ide o svetový fenomén nazývaný greenways – zelené cesty. Staré trate sa prebudujú na parky. Je to výzva pre nastupujúcu generáciu krajinných architektov a z výsledkov ich snaženia sa najnovšie tešia napríklad v New Yorku vďaka projektu High Line. „Ide o vyvýšenú železničnú trať, ktorú pretvorili na krásny nadčasový park. Ľudia si ho tak obľúbili, že sa z neho stalo jedno z najatraktívnejších miest,“ hovorí mladý architekt. Pripomenul tiež starší projekt Promenade Plantée z Paríža.
Zo starých tratí nemusia byť len parky, ktoré plnia krajinársku či ochranársku funkciu, ale aj cyklotrasy, bežecké, prechádzkové trasy do krajiny. Takéto zelené cesty a cestičky postupne zapĺňajú mapy nemeckých či francúzskych miest a ich úžitok nie je len estetický. „Vytváranie atraktívnych miest v krajine má viac výhod. Napríklad riešia zrážkovú vodu. Za uplynulé desaťročia bola tendencia rýchlo sa zbavovať vody v meste. Ale dnes sa vraciame k tomu, že vodu je dobré zadržať. A to sa dá pomocou rôznych biotechnických úprav, s použitím vodných rastlín,“ vysvetľuje Tóth. Zadržiavanie vody pomáha ochladzovať sídliská. „Mestá sa prehrievajú, trpia efektom teplotných ostrovov a práve zelená infraštruktúra to dokáže zmierniť. Vieme znížiť aj hluk, prašnosť. A tiež formujeme to, ako ľudia vnímajú pekné prostredie,“ dodáva doktorand.
Rudolf Bednar park vo Viedni je navyše dôkazom, že investícia do zelenšieho mesta sa vyplatí. V blízkych domoch rastú ceny nehnuteľností, aj táto časť rakúskej metropoly ožila podobne ako domy pri High Line v New Yorku a ľudia ju majú radi. Majú k dispozícii jedinečné miesto na čerstvom vzduchu, kde môžu tráviť voľný čas. A nejde len o mesto, ale aj o krajinu, dediny. Tóthova diplomová práca je vlastne rozpracovaním zelenej infraštruktúry vo vidieckom rámci. Spracoval revitalizáciu centra Tvrdošoviec, odkiaľ pochádza, kde ako malý chlapec objavil záľubu v kreslení a túlaní sa po záhrade a krajine. Na postupnú realizáciu projektu sa pokúša spolu s vedením obce získať dotáciu z programu Zelená dedina.