Mestské neduhy mení na zelený raj

Betónová džungľa má šancu byť skutočnou džungľou. Kde dýchajú stromy, kde sa drží voda, kde sa človek nabaží vôní, farieb a dobrého vzduchu. Áno, v meste. Attila Tóth má na také miesta nos. Dokáže objaviť zelený potenciál zabudnutých železníc či panelákových striech, je špecialistom na zelenú infraštruktúru. Ako prvý Slovák dostal významné ocenenie od Európskej rady škôl krajinnej architektúry.

26.03.2014 12:00
Attila Tóth, zelená infraštrúktra, architekt Foto: ,
Attila Tóth sa zameriava na zelenú infraštruktúru.
debata (2)

Má 26 rokov, je doktorandom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a inžiniersky titul získal len predvlani. O prestížne európske uznanie pre študentov, učiteľov a výskumníkov v oblasti krajinnej architektúry bojovalo 220 univerzít z 50 krajín. Attila ho získal nielen za najlepšiu diplomovú prácu, ale za celé doterajšie medzinárodné pôsobenie a rozvoj profesie krajinného architekta. Spolupodieľal sa napríklad na tvorbe územného plánu rakúskeho mesta Salzburg, zapojil sa do projektov a konferencií v Madride, Petrohrade, Štokholme, v januári a vo februári tohto roka uskutočnil výskum na Novom Zélande.

Vo Viedni riešil s kolegami z poverenia magistrátu prípadové štúdie na premenu starej, nevyužívanej železničnej dráhy na rekreačný priestor. Ide o svetový fenomén nazývaný greenways – zelené cesty. Staré trate sa prebudujú na parky. Je to výzva pre nastupujúcu generáciu krajinných architektov a z výsledkov ich snaženia sa najnovšie tešia napríklad v New Yorku vďaka projektu High Line. „Ide o vyvýšenú železničnú trať, ktorú pretvorili na krásny nadčasový park. Ľudia si ho tak obľúbili, že sa z neho stalo jedno z najatraktív­nejších miest,“ hovorí mladý architekt. Pripomenul tiež starší projekt Promenade Plantée z Paríža.

Zo starých tratí nemusia byť len parky, ktoré plnia krajinársku či ochranársku funkciu, ale aj cyklotrasy, bežecké, prechádzkové trasy do krajiny. Takéto zelené cesty a cestičky postupne zapĺňajú mapy nemeckých či francúzskych miest a ich úžitok nie je len estetický. „Vytváranie atraktívnych miest v krajine má viac výhod. Napríklad riešia zrážkovú vodu. Za uplynulé desaťročia bola tendencia rýchlo sa zbavovať vody v meste. Ale dnes sa vraciame k tomu, že vodu je dobré zadržať. A to sa dá pomocou rôznych biotechnických úprav, s použitím vodných rastlín,“ vysvetľuje Tóth. Zadržiavanie vody pomáha ochladzovať sídliská. „Mestá sa prehrievajú, trpia efektom teplotných ostrovov a práve zelená infraštruktúra to dokáže zmierniť. Vieme znížiť aj hluk, prašnosť. A tiež formujeme to, ako ľudia vnímajú pekné prostredie,“ dodáva doktorand.

Rudolf Bednar park vo Viedni je navyše dôkazom, že investícia do zelenšieho mesta sa vyplatí. V blízkych domoch rastú ceny nehnuteľností, aj táto časť rakúskej metropoly ožila podobne ako domy pri High Line v New Yorku a ľudia ju majú radi. Majú k dispozícii jedinečné miesto na čerstvom vzduchu, kde môžu tráviť voľný čas. A nejde len o mesto, ale aj o krajinu, dediny. Tóthova diplomová práca je vlastne rozpracovaním zelenej infraštruktúry vo vidieckom rámci. Spracoval revitalizáciu centra Tvrdošoviec, odkiaľ pochádza, kde ako malý chlapec objavil záľubu v kreslení a túlaní sa po záhrade a krajine. Na postupnú realizáciu projektu sa pokúša spolu s vedením obce získať dotáciu z programu Zelená dedina.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #architekt #mesto #zelená infraštruktúra