O dočasnom pridelení sudcov na vyššie súdy rozhoduje Súdna rada. Vlani zmenilo dočasne miesto desať sudcov. I keď sa to nezdá veľa, ale keď každý z nich nedorieši okolo 300 konaní, dokopy je to tritisíc. A o týchto sporoch nemá kto minimálne rok rozhodnúť. Minister spravodlivosti preto navrhuje v novele zákona o sudcoch, že sudcom, ktorí nechajú na svojom domovskom súde stovky neuzavretých sporov, siahne na 13. a 14. plat. „Podmienkou na vyplatenie 13. a 14. platu bude tiež, aby neboli počas sudcovej neprítomnosti prerozdelené veci jeho kolegom,“ upozornil Borec. Parlament by o zmenách v justícii mal rokovať v máji.
Už vyše roka platí zmena zákona o sudcoch, ktorá umožňuje dočasné pridelenie sudcu na dva roky na súd vyššieho alebo aj nižšieho stupňa. Cieľom tejto zmeny bolo pomôcť riešiť prieťahy na súdoch, keďže agenda je na nich rozložená nerovnomerne. Väčšinou sú sudcovia pridelení na vyšší súd. Na nižší väčšinou vtedy, ak ide o disciplinárne potrestanie sudcu. Dočasné pridelenie pomáha sudcom aj v kariérnom raste. S pridelením musí súhlasiť sudca a aj predseda súdu, na ktorom sudca pôsobí. „Konečné rozhodnutie je na Súdnej rade. Ministerstvo spravodlivosti sa k dočasnému prideleniu sudcov nevyjadruje,“ upozornila hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.
Najhoršia situácia je na malých okresných súdoch, kde je málo sudcov. Hoci im na súd príde menej žalôb ako na väčšie súdy, často musia za rok rozhodovať aj vo vyše 2-tisíc veciach. Na tento problém upozornil Súdnu radu predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský. Podľa neho prvý rok stáže sudcov ešte domovské okresné súdy vedia vykompenzovať, ale ak Súdna rada dočasné pridelenie sudcu znova predĺži, tak je to pre prvostupňové súdy citeľné. „Agendu na okresných súdoch nemá kto vybavovať. Na miesto týchto kolegov súdy nikoho nedostanú, ale tú prácu vykonať niekto musí,“ upozornil predseda najväčšieho z ôsmich krajských súdov.
Zo 46 okresných súdov mal najviac nevybavených vecí na sudcu – 1 375 – vlani okresný súd Malacky. Na tento súd prišlo minulý rok viac ako 18-tisíc podaní. Najviac nevybavených sporov mal vo všetkých agendách Okresný súd Bratislava I, hoci má zo všetkých okresných súdov najvyšší počet sudcov, až 43. Súd mal za vlaňajší rok aj najviac podaní, vyše 74-tisíc. Na jedného sudcu tu vlani zostalo nevybavených 673 sporov.
Štatistiky výkonnosti súdov za vlaňajší rok, ktoré Pravde poskytlo ministerstvo spravodlivosti, poukazujú na to, že situácia s prieťahmi sa oproti predchádzajúcemu roku nezlepšila, naopak, mierne sa zhoršila. Pomalé rozhodovanie sa týka najmä občianskych a obchodných sporov. V prípade obchodných trvá súd priemerne štrnásť mesiacov, civilné spory riešia súdy priemerne za 11,3 mesiaca. Bolo to o niekoľko týždňov viac ako v roku 2012.
Väčšina z 54 všeobecných (okresných aj krajských) súdov každoročne platí odškodné sťažovateľom práve za prieťahy v súdnom konaní. Len vlani to bolo vyše 800-tisíc eur. Aj to sa chystá rezort pri novelách justičných zákonov zmeniť. Časť odškodného za prieťahy, o ktorých rozhoduje Ústavný súd, by tak mala byť zosobnená sudcovi, ktorý ich spôsobil.
Slovenská justícia nedopadla dobre ani v hodnotení Európskej komisie. Patríme medzi šesť krajín, ktoré mali vlani problémy s dĺžkou súdnych konaní a organizáciou súdnictva. Slovensko má podľa hodnotenia komisie tiež najdlhšie konkurzné konanie spomedzi všetkých krajín únie, až štyri roky. Pritom v prepočte na obyvateľa máme jeden z najvyšších počtov sudcov. S pomalým rozhodovaním súdov si doteraz nevedela poradiť žiadna vláda.
Rezort spravodlivosti tvrdí, že jeho priority sa sústredia predovšetkým na otázku rýchlosti súdneho konania a posilnenia nezávislosti justície. Súdne konanie by sa malo zrýchliť elektronizáciou, ako aj pripravovanou komplexnou rekodifikáciou civilného práva. Minister spravodlivosti presadzuje tiež spresnenie pravidiel vyvodzovania zodpovednosti za konkrétne zlyhania sudcov.
Borec doteraz za prieťahy navrhol potrestať šesť sudcov a vyzval šéfov súdov, aby dôsledne uplatňovali svoju právomoc disciplinárne trestať sudcov.
Sudcovia tvrdia, že za dlhými rozhodovacími lehotami je preťaženosť súdov a tiež, že agenda pre jednotlivých sudcov je rozložená nerovnomerne. Združenie sudcov Slovenska preto v záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva a zrýchlenia súdneho konania požaduje od rezortu spravodlivosti vypracovanie analýzy týkajúcej sa preťaženosti jednotlivých súdov.