Zamestnanci, ktorí oznámia korupciu či inú protispoločenskú činnosť, by vďaka návrhu mali mať v budúcnosti nárok na mimoriadnu ochranu. Rozhodne o nej súd alebo prokurátor. „Ochranou bude inšpektorát práce. Zamestnávateľ bude môcť vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch s danou chránenou osobou iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu,“ vysvetľuje minister vnútra Robert Kaliňák.
Zamestnancovi nebude hroziť vyhadzov
Firmy či štátne inštitúcie by bez súhlasu inšpektorátu práce nemohli zamestnanca vyhodiť alebo mu znížiť plat. Príkladom, kde by takáto ochrana bola možná, je prípad košického učiteľa Ota Žarnaya, ktorý vlani poukázal na nevýhodnú zmluvu školy, kde pracoval. Krátko na to ho zamestnávateľ prepustil, ako oficiálny dôvod uviedol organizačné dôvody. Samotný Žarnay za tým videl pomstu vedenia. Aj keď zmluvu, ktorá školu oberala mesačne o 500 eur, zrušili, Žarnay už pôvodné miesto nezískal. Ako tvrdí Kaliňák, inšpektorát by v tomto prípade skúmal, či škola naozaj nemala pre učiteľa miesto, alebo išlo len o vymyslený dôvod. Ak by však jej vedenie dokázalo, že pre učiteľa už prácu nemá, inšpektorát by súhlas na prepustenie vydal.
„Je dôležité rozlišovať oprávnené podania a kverulantské, teda podania notorických sťažovateľov,“ mieni Kaliňák. Podľa neho sa môže stať, že niekto dá podnet len zo strachu pred stratou práce, napríklad ak ho prichytili v práci opitého alebo má neospravedlnenú absenciu. Toto všetko budú inšpektoráty preverovať.
Viac práce pre inšpektoráty
Nové kompetencie inšpektorátov budú znamenať aj ich vyššiu zaťaženosť, Kaliňák preto predpokladá diskusiu ohľadom toho, či nápor zvládnu. Hovorkyňa Národného inšpektorátu práce očakávania potvrdzuje: „Pokiaľ dôjde k pridaniu kompetencií, budeme musieť uvažovať o navýšení počtu inšpektorov.“ Ministerstvo práce zas uviedlo, že s cieľom návrhu sa stotožňuje, k navrhnutým právomociam inšpektorátov sa však vyjadrí pri pripomienkovaní zákona.
Trestný advokát Ondrej Mularčík hovorí, že úspech zákona bude závisieť najmä od jeho aplikácie v praxi. Veľké očakávania však nemá. „Aj keď bude človek chránený zákonnými prostriedkami, tak zlý dojem zostane. Zákonná ochrana nezaručuje, že na takého človeka sa nebude aj tak v istom zmysle pozerať cez prsty,“ myslí si. Pre ľudí, ktorí o korupcii vo svojom prostredí vedia, však aj naďalej zostane možnosť anonymných podaní. Nahlasovať korupciu možno nielen osobne, ale aj telefonicky či e-mailom.
Nahlásenie môže byť odmenené
K väčšiemu záujmu o nahlasovanie podozrivých prípadov by mala ľudí motivovať aj finančná odmena. Aj keď tú pôvodne odmietalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré na príprave zákona spolupracovalo, napokon sa v zákone ocitla. „Nebude však nárokovateľná. Rozhodovať o nej bude ministerstvo spravodlivosti, ale až po právoplatnom skončení trestného, respektíve správneho konania,“ povedal Ivan Netík z rezortu vnútra. Maximálna výška odmeny bude po novom 50-násobok minimálnej mzdy, čo by dnes bolo 17 600 eur.
Podobným návrhom zákona o ochrane oznamovateľov korupcie sa zaoberal parlament aj na jeseň. Predkladalo ho opozičné KDH, ktoré nenašlo dostatočnú podporu medzi poslancami. Kaliňák tvrdí, že teraz pripravili komplexnejšie znenie legislatívy. Súčasná verzia sa netýka len korupcie, ale aj všetkej tzv. protispoločenskej činnosti, kam patria aj trestné činy verejných činiteľov, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev a všetky ďalšie trestné činy s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správne delikty, za ktoré hrozí pokuta najmenej 50-tisíc eur.
Firmy budú mať systém riešenia podnetov
Nové pravidlá sa netýkajú len štátnych inštitúcií, ale všetkých firiem a zamestnávateľov. Súkromným spoločnostiam s viac ako 50 pracovníkmi dokonca pribudne nová povinnosť vytvoriť si vlastný firemný systém vybavovania podnetov.
Zákon, ktorý vypracovalo ministerstvo aj s pomocou mimovládnych organizácií, budú ešte v najbližších dňoch pripomienkovať ďalšie rezorty. Ak neskôr prejde v parlamente, platiť by mohol už v novembri tohto roku.