Neprešlo nič. V najnovšom návrhu etického kódexu totiž stále chýbajú sankcie za jeho porušenia. Navyše rada žiada, aby o ňom diskutovalo a dávalo k nemu podnety všetkých vyše 60 sudcovských rád pri jednotlivých súdoch.
Od návrhu etického kódexu chce viac aj minister spravodlivosti Tomáš Borec. Trvá na jasných pravidlách správania sa sudcov.
Etická norma, ako by sa mal sudca správať v súdnej sieni, ku kolegom, ale aj v súkromí, o ktorej včera Súdna rada rokovala, bola už trochu konkrétnejšia, ako tá pred pár týždňami. V prepracovanom pracovnom návrhu kódexu sa píše, že sudca sa má vyjadrovať primeraným spôsobom a s rešpektom.
Naopak, má sa vyhýbať používaniu výrazov, ktoré sú dvojzmyselné, neúctivé, povýšenecké či ponižujúce. Čiže napríklad vyjadrenia niektorých sudcov o svojich kolegoch, že sú „sčasti politicko-kriminálny ústav“ a „pomocníci mafie“, ktoré kedysi odzneli na verejnosti, by sa po novom mohli považovať za disciplinárne previnenie.
Aké sankcie by však za takéto správanie sudcovi hrozilo, kódex neobsahuje. Rovnako nepripúšťa, že porušenie kódexu má byť dôvodom na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi. V tejto súvislosti upozorňujú na stanovisko Konzultačnej rady európskych sudcov, že etické správanie sudcov by nemalo byť zákonnou, ale etickou kategóriou. S týmto argumentom však asi nepochodia, keďže zakotvenie záväzku dodržiavania etiky sudcami je priamo v novele ústavy. Tá už prešla prvým čítaním a parlament by mal o nej definitívne rozhodnúť na májovej schôdzi.
Do návrhu pribudlo aj pravidlo, že sudca by vo verejnom živote, ak je ohrozená demokracia a základné ľudské práva, nemal byť zdržanlivý, ale mal by uprednostniť povinnosť prehovoriť. Konkrétnosť sa však v tomto návrhu nedotkla pravidiel určujúcich správanie sa sudcu v súkromí. Chýba tam, čoho by sa mal vyvarovať, aby neznižoval svojím konaním dôveru v justíciu. V návrhu sa len odporúča, aby sa vyhol narušeniu dôstojnosti svojho úradu. V spoločenskom živote „stačí, ak si osvojí opatrenia zdravého rozumu“.
Výhrady k pracovnej verzii vyjadrili viaceré odborné organizácie. Združenie Via Iuris požiadalo Súdnu radu, aby sa ešte pred definitívnym schválením Zásad sudcovskej etiky mohla konať odborná a verejná diskusia. Združenie adresovalo rade aj viaceré konkrétne pripomienky.
„O etike sudcov sa v slovenských pomeroch hovorí ako o niečom, čo musí mať sudca v sebe – a následkom toho sa táto téma dostáva na okraj záujmu celej justície. Dochádza tu k zamieňaniu profesijnej etiky s morálkou," upozorňuje advokátka spolupracujúca s Via Iuris Zuzana Čaputová. Združenie žiada, aby etický kódex obsahoval podrobnejšie a presnejšie vymedzenie noriem, ako aj neakceptovateľného správania sa sudcu.
Podobne reagovala aj stavovská organizácia sudcov Za otvorenú justíciu. „My sme už v roku 2010 zverejnili návrh veľmi podrobného etického kódexu, ktorý sme posunuli Súdnej rade aj ministrovi. Je veľmi prepracovaný a je podrobnejší, no, bohužiaľ, nebola vôľa nejako sa ním zaoberať,“ tvrdí hovorkyňa iniciatívy Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková.
Najvhodnejším postupom na zlepšenie stavu justície by podľa nej bolo nielen stanovenie toho, čo sudca môže. Podľa vzoru západných krajín by vraj mala vzniknúť aj etická komisia. „Majú ju napríklad v Kanade a funguje ako poradný orgán jednak pre sudcov, ktorým pomáha v hraničných situáciách, a nezastupiteľné miesto má aj v disciplinárnych konaniach. Treba si uvedomiť, že aj v našom zákone je etické previnenie v určitej miere aj disciplinárnym previnením. Sudcovia by preto mali myslieť na to, že komisia a kódex by slúžili na ich ochranu, aby nebolo len na voľnom výklade disciplinárnych senátov, za čo môžu sudcov postihovať a za čo už nie,“ zdôrazňuje Javorčíková.
Združenie sudcov Slovenska prepracovaný kódex odovzdalo v januári Súdnej rade. Doteraz sa k nemu vyjadrilo len päť z vyše 60 sudcovských rád pri jednotlivých všeobecných súdoch. Viaceré sudcovské rady vyjadrili pochybnosti, či etické zásady musia byť nariadené v písomnej podobe.
V britských talároch sa vyžaduje prísna etika
Človek, ktorý sa zmení zo sudcu na advokáta a dokonca obhajuje mafiána? Príklad zo Slovenska je v Británii nepredstaviteľný. Rovnako ako prípad, keď sudca žaluje médiá, aby získal vysoké finančné odškodné za zverejnený kritický názor na jeho rozsudok. V Británii by to bol škandál.
Etický kódex britských sudcov je prísny a jasne pomenúva situácie, ktoré by sa v justícii nemali stať. Podmienky kódexu musí právnik v prípade, že sa chce stať sudcom, prijať a dodržiavať. Jednou z nich napríklad je, že sudca po skončení svojho pôsobenia sa už nemôže vrátiť do súkromnej praxe ako právny zástupca alebo poradca. A to ani doma, ani na medzinárodnom súde. Bývalý sudca si môže zarábať prednáškami, rozhovormi a písaním. V kódexe je tiež zakotvené, že sudca by sa „mal zdržať odpovede na verejnú kritiku rozsudku alebo rozhodnutia“.
Ak sa samotní súdni zamestnanci s niekým súdia, sú o tom povinní informovať svojho nadriadeného. Zamlčanie tejto skutočnosti môže byť dôvodom na disciplinárne konanie. Britskí sudcovia si musia uvedomovať, že ich život je pod drobnohľadom. Kódex ich upozorňuje, že nemajú prijímať pozvanie na podujatia, kde by sa mohli stretnúť s možným účastníkom procesu, nesmú využiť prestíž a postavenie svojho úradu na získavanie osobného prospechu.
Musia si dávať pozor na dary, ktoré prijmú, a v prípade pochybností konzultovať vec s nadriadeným. Za neprípustné sa u sudcu považuje dostať peniaze za prednášku. Výnimkou je, keď sudca požiada, aby financie išli na charitu. Priamo dobročinnej organizácii ich však musí poslať darca. Ide o to, aby sudca neprevádzal peniaze zo svojho konta na účet charity a nemal tak daňové problémy.
(čap)