Milionárka na Dunaji? O Bratislave to neplatí

Vďaka ekonomickým výsledkom zase boduje v rôznych medzinárodných rebríčkoch a štatistikách. Realita, ako by mohol dosvedčiť nejeden obyvateľ či návštevník, však zďaleka taká ružová nie je.

Návštevnosť Bratislavy stúpa, vlani privítala takmer 950-tisíc turistov, z nich asi 650-tisíc zo zahraničia, a už tento rok sa očakáva prekročenie miliónovej hranice. Radnica si z výberu dane za ubytovanie prilepšila o sumu 2,7 milióna eur. „Rezervy sú pritom stále veľké, cestovný ruch ide zhruba len na 40 percent, v hlavnom meste máme obrovský prebytok hotelovej kapacity,“ tvrdí Marián Bilačič zo Slovenskej spoločnosti priateľov cestovného ruchu.

Podľa Bilačiča mesto objavuje v posledných rokoch najmä množstvo mladých a menej solventných cudzincov prostredníctvom facebooku či youtube. „Prichádzajú sem s ruksakmi a sú zväčša príjemne prekvapení. Ak však o niečom málo vieme, aj naše očakávania sú skromné,“ hovorí. Neočakáva ani, že mesto sa tak ľahko zbaví nájazdov „ženistov“, teda zahraničných hostí, ktorí chodia na Slovensko len za zábavou a pivom, aj keď táto klientela sa už sčasti presunula do Rumunska či Moldavska. Nie si je ani istý, či je mesto pripravené na väčší nápor náročnejších a bohatších hostí, ktorým by okrem bežných hotelových a reštauračných služieb či prehliadok typických pamiatok malo ponúknuť aj isté zaujímavé a špecifické aktivity.

„Zahraniční turisti sú nadšení aj z reálií, ktoré si sami Bratislavčania príliš nevážia,“ hodnotí Bilačič. Podľa neho je u hostí „v kurze“ napríklad Slavín, obrátená rozhlasová pyramída, Mosty SNP a Apollo, hrad Devín. Páči sa im malé pôvabné centrum, kde sa ku každej významnej pamiatke môžu dostať peši a pritom rýchlo. Prekvapuje ich množstvo mestskej parkovej zelene, Botanická záhrada či Sad Janka Kráľa. „Paradoxne však v rámci prehliadky Bratislavy čoraz častejšie absolvujú aj návštevu rakúskeho zámku Schlosshof,“ uvádza. Naopak, pokračuje, návštevníkov odrádza dezolátny stav mestských komunikácií, dlažby na centrálnych námestiach, verejných WC. „Množstvo grafiti, špina a neporiadok, črepy z rozbitých fliaš, to všetko v nich evokuje, že sa ocitli v kriminálnom prostredí,“ dodáva.

Spravodajská spoločnosť CNN Bratislavu pred niekoľkými dňami zaradila do prvej šestice najzaujímavejších pohraničných miest v Európe. Ocitla sa v spoločnosti takých zvučných miest ako je francúzske Lille, švédske Malmö, španielsky San Sebastian, taliansky Terst či nórsky Kirkenes. "Informácie v takých vplyvných zahraničných médiách, ako je CNN, upevňujú kredit každej destinácie. Aj vďaka nim môžeme očakávať, že záujem turistov o Bratislavu a o Slovensko bude aj v budúcnosti rásť,“ uvažuje generálna riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Marta Kučerová.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Bratislava, turisti, stare mesto, Bratislavsky hrad Michalská veža v Bratislave.

Ako však pripomína Bilačič, na tomto úspechu sa podpísala najmä blízkosť Viedne. „Bratislava výnamne ťaží z toho, že Viedeň je neďaleko a obe mestá spája Dunaj. Viedeň nás však zároveň v mnohých aspektoch limituje a zrejme nám nikdy nedá šancu poraziť ju – napríklad ponukou kongresovej turistiky či kvalitou a kvantitou kultúrnych a spoločenských podujatí,“ priznáva odborník.

Nie je podľa neho v silách Bratislavy „zmeniť siločiary“ a očakávať, že solventní turisti z Japonska, Ruska či Škandinávie tu pri dlhšej návšteve budú aj prespávať. Skôr tu takíto hostia strávia iba štyri-päť hodín, z čoho hodinu sedia na obede. „Treba však ďakovať, že aj za ten krátky čas dokážu minúť na suveníroch či alkohole 500 a viac eur,“ hodnotí. Za chybu považuje, že miestne reštaurácie okrem niekoľkých gastronomických špecialít monarchistickej či československej kuchyne nepodávajú nič originálne. „Ak tu solventný zahraničný hosť strávi päť dní, je veľký problém nájsť preň každý deň inú reštauráciu, ktorá splní jeho nároky,“ uvažuje.

Prieskum Eurostatu zase minulý mesiac označil zase Bratislavský kraj za piaty najbohatší spomedzi 272 regiónov Európskej únie. Z hľadiska výšky HDP na obyvateľa a kúpnej sily dosiahol 186 percent priemeru EÚ. Pred ním skončil len vnútorný Londýn s 321, Luxembursko s 266, Brusel s 222 a Hamburg s 202 percentami.

Teoreticky by sa teda v Bratislave malo dobre žiť. Aj keď je pravda, že spomedzi slovenských miest je to hlavné suverénne najbohatšie a mzdy v ňom v priemere najvyššie, miestni to pri zároveň najvyšších životných nákladoch v rámci celého štátu nie vždy aj cítia. „Výsledky tohto prieskumu radia Bratislavu na miesto, ktoré jej neprislúcha. Dôvody vidím dva,“ vysvetľuje Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Tým prvým je, že hranice bratislavského regiónu sú podľa neho vytýčené nešťastne, okrem veľkej Bratislavy zahŕňajú len tri ďalšie okresy. Pri malom počte obyvateľov tak HDP na jedného „vyskočí“ veľmi vysoko. Bratislava je preto síce „opticky bohatá“, ale keby sa posudzovala napríklad v rámci bývalého regiónu západného Slovenska, dopadla by v hodnotení oveľa horšie. A po druhé, veľká časť ziskov, ktorú v Bratislave vyprodukujú nadnárodné firmy a banky, sa nezdanená a nespotrebovaná vyvezie za hranice.

Mesto Bratislava v minulosti prišlo o milióny v skrachovanej banke, z čoho sa dodnes nevie spamätať. Ako zadlžené si nemôže čerpať úvery ani na strategicky dôležité investície, najmä dopravné. „Bohatý“ Bratislavský región má tiež len obmedzený prístup k eurofondom a dane v ňom vyzbierané sa prerozdeľujú aj iným, podstatne chudobnejším slovenským regiónom.