O murárčinu nie je na Slovensku záujem, a tak často toto remeslo robia aj tí, ktorí sa ho nevyučili. A z tých, ktorí na učňovku aj išli, polovica po skončení školy aj tak odchádza do Rakúska, Nemecka či Talianska.
Tak to približne vyšlo aj pri miniankete, ktorú včera spravila Pravda na medzinárodnej súťaži Murár 2014 na Strednej odbornej škole Nábrežie mládeže v Nitre, kde sa v týchto dňoch zišli tí najlepší učni zo Slovenska, Čiech a Maďarska. Asi polovica opýtaných chce pracovať doma, polovica vonku. Podobne je rozhodnutý aj 17-ročný Dávid Bošanský.
„Na murárčinu ma nalákal kamarát. Povedal, že si dosť zarobí, asi 1 500 eur v zahraničí. Ale je to tvrdá robota. Aj ja sa vidím skôr v Rakúsku, veď na Slovensku sa už ani nestavia.“ Dávid Bobok má 18 rokov a do zahraničia nepôjde. Prečo? Neovláda cudzí jazyk. „Robota ma inak baví. Vždy som chcel pracovať a nie sedieť v kancelárii. A zárobok na Slovensku je podľa mňa celkom dobrý.“ Šikovný murár si vie doma zarobiť aj 8,30 eura na hodinu, obkladač dokonca 16,60 eura. V zahraničí dvakrát toľko.
Na zhruba polovicu odídencov to odhadla aj riaditeľka nitrianskej odbornej školy Ľubica Hlaváčová. Úbytok majstrov súvisí aj s prehlbujúcim sa nezáujmom o remeslá. „Kedysi sme vedeli naplniť triedu 30 mladými murármi. Keď dnes získame tretinu, sme radi. Napríklad v druhom ročníku nemáme ani jedného murára,“ podotkla. Príčina je možno aj v tom, že na základných školách sa už neučí technická výchova. Keď sa počas náboru pýtali detí, čo robí inštalatér, odpovedali, že opravuje elektrinu…
Chýbajúce technické základy potvrdil aj majster odborného výcviku Jozef Bánsky zo SOŠ polytechnickej v Zlatých Moravciach. „Žiaci majú čoraz menšiu snahu presadiť sa, niečo dokázať. Ročne z našej školy odíde asi 10 murárov. Z nich sa dajú takí dvaja-traja vykresať na najvyššiu úroveň.“ Bánsky má 30-ročnú prax a priznal, že dnes je prvoradá precíznosť. Rýchlo vytiahnuť steny dokáže každý. Štandard pre klasický dom s rozmermi 15 krát 13 metrov sú asi štyri dni. Ide však o to, aby sa za tento čas každá jedna tehla položila precízne. „Už to nemôže byť tak ako voľakedy. Cól sem, cól tam (cól je palec, asi 2,54 centimetra, pozn. red.). Dnes ide o milimetre. Nepoužíva sa malta, ale tenká vrstva lepidla, tehla sa musí položiť presne,“ pripomenul majster.
Precíznosť je kľúčová aj podľa výrobcov tehál. A na mnohých stavbách je vidieť, že odborníkov v stavebníctve je málo a remeselná kvalita pokrivkáva, naznačil Martin Fábik. Je poverencom pre kvalitu firmy vyrábajúcej stavebný materiál a na súťaži bol predsedom komisie. „Často sa stáva, že sa neurobí presne prvý rad tehál a tie ďalšie nemôžu dobre nadväzovať. Problematické je tiež riešenie detailov, rohy. Miesta, kde sa musí rezať tehla, tam často vznikajú tepelné mosty. Postavíte si tak síce dom s vysokou finančnou hodnotou, ale vznikajú vám plesne,“ upozornil.