Tisíce penzistov v núdzi prišli o príspevok

Dôvodom sú opatrenia novely zákona o hmotnej núdzi, ktorá počnúc februárom podmienila nárok na dávku dodaním viacerých potvrdení. Napríklad seniori žijúci u príbuzných, ktorým predtým darovali svoju nehnuteľnosť, musia po novom preukazovať, že v nej majú právo dožitia. „Možno predpokladať, že zavedením nových pravidiel prišlo o februárový príspevok na bývanie 9-tisíc až 12,5 tisíca penzistov,“ reagoval na zistenia Pravdy nezaradený poslanec NR SR Miroslav Beblavý.

Podľa štatistických údajov ešte v januári príspevok na bývanie dostávali automaticky tí dôchodcovia, ktorí dovŕšili 62 rokov, a napriek tomu, že poberali penziu, boli zároveň v hmotnej núdzi. V prvom mesiaci tohto roka tak štát dávku vyplatil viac ako 15¤500 ľuďom tejto cieľovej skupiny. No vo februári, po sprísnení požiadaviek, počet vyplatených príspevkov v rovnakej kolónke okamžite padol na 29.

Neznamená to však, že takmer všetci penzisti v núdzi o peniaze naozaj prišli. Niektorí sa len preliali do iných skupín, v ktorých sú však už poberatelia bez vekovej špecifikácie. „Možno predpokladať, že inde sa takto prelialo zhruba 3-tisíc až 6,5 tisíca chudobných penzistov. Čiže oproti januárovým 15¤500 ich vo februári niečo medzi 9-tisíc až 12,5 tisíca príspevok nedostalo,“ spresnil Beblavý.

Na potvrdenie možnosti dožitia si penzista musí na katastri zriadiť vecné bremeno. Iba potrebný kolok ho stojí 66 eur, prípadné právne služby ďalších zhruba 100 eur. Zadarmo zväčša nie je ani doprava na katastrálny úrad. A zápis v štandardnej lehote trvá 30 dní, čo môže znamenať stratu jedného alebo viacerých príspevkov.

„Tieto výdavky v životnej situácii chudobných dôchodcov znamenajú obrovský problém. O sumu niekoľkých príspevkov v podstate prídu aj vtedy, ak im úrady práce po odovzdaní potvrdenia dávku doplatia za niekoľko mesiacov spätne,“ upozornil poslanec. Ako dodal, problém by mohol vyriešiť nový katastrálny zákon, ktorý je práve v pripomienkovom konaní. „Mal by oslobodiť od poplatkov tých ľudí, ktorí robia vklad do katastra pre potreby získania sociálnych dávok.“ Samotná novela zákona pritom úrady ani nezaväzuje žiadať od dôchodcu v núdzi zápis vecného bremena do katastra. Hovorí sa v nej len o povinnom dokladovaní „práva doživotného užívania“, ktoré možno dohodnúť aj jednoduchou písomnou zmluvou medzi rodičmi a deťmi. Požiadavka zápisu je však zakotvená v internom metodickom usmernení, ktoré ministerstvo práce rozoslalo jednotlivým pracovným úradom.

Stanovisko Ústredia práce sa v pondelok Pravde získať nepodarilo. Hovorca ministerstva práce Michal Stuška síce pripúšťa, že počet poberateľov príspevku sa vo februári dosť výrazne znížil, no podľa neho to nemožno pripísať iba povinnosti odovzdať doklad o doživotnom užívaní. „Motívom tohto opatrenia bolo predovšetkým zvýšiť ochranu odkázaných penzistov, pretože právo doživotného užívania možno zákonne preukázať len cez list vlastníctva. Rôzne iné dohody nestačia a vždy na to dopláca slabší jedinec, teda dôchodca,“ zdôraznil Stuška. Na dôkaz, že je to tak, pripomenul medializovaný prípad z minulého týždňa, kde 82-ročný Banskobystričan, ktorý daroval byt synovi, skončil po čase vysťahovaný aj s nábytkom na ulici.

Na Slovensku žije v hmotnej núdzi asi 17-tisíc penzistov. Štát im preto príjem dorovnáva zo systému dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Patrí k nim aj príspevok na bývanie, ktorý sa, hoci životné náklady stále rastú, už roky vypláca v nezmenenej sume 55,80 eura pre jednotlivca alebo 89,20 eura pre viacčlennú domácnosť. Vlani úrady práce vyplácali mesačne vyše 16-tisíc príspevkov chudobným dôchodcom, v januári ich zhruba tisíc ubudlo. Spôsobil to najmä fakt, že po valorizácii penzií prestali spĺňať podmienky na vyplácanie dávky.