Rozhodol sa tak sám, nikto zo strany ho takému kroku nenabádal. Skôr naopak. „Bolo to moje rozhodnutie, ktoré je v súlade s mojou predstavou o politickej kultúre,“ vyhlásil v stredu Maďarič s tým, že členom vlády ako minister kultúry zostáva. Svoje rozhodnutie oznámil úzkemu vedeniu strany, ktoré niekoľko hodín rokovalo o výsledkoch prezidentských volieb, ako aj o plánoch na nasledujúce dva roky vlády, ešte v utorok.
Podľa dobre informovaného zdroja denníka Pravda mali funkcie podpredsedov Smeru ponúknuť aj niekdajší banskobystrický župan Vladimír Maňka a minister školstva Dušan Čaplovič. Ani jeden z nich však v reakcii pre Pravdu nepovedal, že by tak urobili. Podľa Maňku debata v úzkom kruhu vedenia bola o rôznych veciach. „Skôr to beriem tak, že je to interná vec. Čiže nič nepotvrdzujem, nejaké debaty, ktoré boli, neboli uzavreté a určite sa k takýmto veciam dostaneme neskôr,“ uviedol Maňka. Hovorca Dušana Čaploviča Michal Kaliňák odkázal, že „pán minister nie je poľovník, a preto nebude reagovať ani na novinárske kačice“.
Úzke vedenie Smeru sa tradične stretáva v utorok. Zúčastňujú sa na ňom okrem šéfa Smeru Fica aj podpredsedovia strany či krajskí lídri z Košíc a Bratislavy. Teraz však na stretnutí chýbali dvaja podpredsedovia minister vnútra Robert Kaliňák a predseda parlamentu Pavol Paška pre pracovné zaneprázdnenie.
Na schôdzke sa diskutovalo tiež o tom, že by sa pravdepodobne v máji uskutočnil mimoriadny snem Smeru. Jeho témou by bolo určenie ďalšej stratégie a cieľov v nasledujúcich dvoch rokoch vládnutia. V zákulisí sa špekuluje, že by Fico mohol snem po prezidentských voľbách požiadať o vyslovenie dôvery vo funkcii šéfa strany. Snem je najvyšší orgán strany, na ktorom sa zúčastňujú delegáti z celého Slovenska. Či sa však nakoniec uskutoční, je ešte otvorené.
Samotný premiér sa k výsledkom prezidentských volieb zatiaľ oficiálne nevyjadril. Len počas volebnej noci zablahoželal novozvolenému prezidentovi Andrejovi Kiskovi a na diaľku mu podal ruku. Pred prvým kolom volieb prezidenta však premiér Fico v rozhovore pre Pravdu povedal, čo by sa mohlo diať, ak neuspeje. „Smer je veľmi stabilná strana a stále si drží veľkú podporu verejnosti. Okamžite by sme sa po neúspešných prezidentských voľbách sústredili na voľby do Európskeho parlamentu a potom nás čakajú ešte dôležitejšie voľby do samosprávy. Rok 2015 je už predvolebný rok. Ak si niekto myslí, že ma zlomí, ak ľudia rozhodnú inak, tak to by bola chyba, keby som po 22 rokoch skúseností takto reagoval,“ povedal vtedy Fico.
Podpredseda Smeru a minister financií Peter Kažimír nechcel v stredu rozoberať obsah rokovania úzkeho vedenia strany. „Ja mám svoju káru plnú bolesti a tú sa budem snažiť ťahať ďalej tak, aby sme si plnili medzinárodné záväzky a mohol som oznamovať ľuďom aj dobré správy o tom, že rast ekonomiky je opäť vyšší,“ povedal. Generálny manažér Smeru a minister práce Ján Richter si myslí, že Maďarič sa môže opätovne o funkciu podpredsedu strany uchádzať. Je presvedčený, že ak snem bude, Maďarič zváži svoju opätovnú kandidatúru.
Podľa politológa Michala Horského, keď „dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté“. Poukázal na skutočnosť, že zatiaľ čo podpredseda Smeru Maňka po volebnej porážke v župných voľbách nezareagoval na kritické hlasy voličov voči vlastnej politickej nominácii, podpredseda Maďarič vzal zodpovednosť za neúspešnú prezidentskú voľbu bezprostredne na seba. „Je to nepochybne správny krok nielen tohto politika, ale aj vedenia Smeru, ktorý potvrdzuje politickú kultúru v krajine a vytvára predpoklad na novú demokratickú tradíciu brania politickej zodpovednosti,“ zhodnotil politológ.
Ako povedal Horský, podstatnejšie teraz bude, akú politickú stratégiu a ciele si Smer určí pre nastávajúce obdobie. „Či sa v nadchádzajúcich parlamentných voľbách zameria iba na získanie maximálnej podpory voličov, alebo ju doplní aj o vedomú snahu zvýšiť koaličný potenciál. Totiž v nasledujúcom období môžeme očakávať nie iba súperenie na pravoľavej osi politického spektra, ale aj zápas o obranu demokracie proti antipolitickým tendenciám a politickému extrémizmu,“ doplnil politológ.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.