Cieľom zákona je zvýšiť kvalitu výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu, posilniť a konkretizovať kompetencie orgánov štátnej správy, zlepšiť prehľadnosť zákona a skvalitniť predpoklady pre realizáciu a posudzovanie výsledkov pamiatkového výskumu.
Ministerstvo kultúry v návrhu reaguje na viaceré požiadavky z praxe, medzi iným i na veľa žiadostí o vyjadrenie k predkupnému právu štátu v prípade bytov v bytových domoch, ktoré sú kultúrne pamiatky. „Byty samy osebe nemajú postavenie kultúrnej pamiatky, ale predstavujú časť kultúrnej pamiatky, na ktorých je predkupné právo štátu štandardnou a rešpektovanou súčasťou príslušných právnych predpisov veľkej časti európskych krajín ako súčasť štátnej politiky ochrany kultúrneho dedičstva,“ uvádza ministerstvo kultúry.
Ďalej ministerstvo navrhlo špecifikovať predpoklady pre rozhodovanie krajských pamiatkových úradov pri povoľovaní reklamy a technických zariadení, ktoré môžu mať vplyv na vzhľad pamiatok. Doterajšia úprava nie je podľa MK SR dostatočne účinná, keďže technický pokrok priniesol nové, často rozsiahle formy reklamných plôch ako sú bannery, megabordy a podobne.
Nedodržiavanie zákona o ochrane pamiatkového fondu by sa malo účinnejšie postihovať. MK SR na to v návrhu novely zavádza nové skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov. Výška pokút sa nemení, predlžujú sa však lehoty, počas ktorých možno postihnúť nezákonné konanie. Návrh tiež jednoznačne formuluje, že uložením sankcie nezaniká povinnosť uložená krajským pamiatkovým úradom, za ktorej neplnenie pamiatkari uložili sankciu. Pokuty by sa mali dať uhradiť aj v splátkach.
Medzi iným sa navrhuje, aby orgán štátneho pamiatkového dohľadu získal novú kompetenciu bezprostrednej výzvy na ukončenie stavebných alebo iných investičných aktivít, ak sú v rozpore s rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom krajského pamiatkového úradu. Dôvodom podľa MK SR je, že dnes v praxi chýba účinný nástroj na bezodkladné zastavenie ničenia pamiatkových hodnôt, respektíve na jeho vymáhanie.
MK SR definuje nové pojmy, napríklad pojmy „bezprostredné okolie nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky“ a „výskum na vedecké účely a dokumentačné účely“ alebo „vedúci výskumu“. Vyhovuje tým požiadavkám z praxe. Napríklad pojem „bezprostredné okolie“ vychádza z Benátskej charty, podľa ktorej ochrana kultúrnej pamiatky zahŕňa aj jej blízke okolie, teda zakazuje sa akákoľvek nová výstavba, ale aj búranie a úpravy, ktoré by mohli narušiť hodnoty pamiatky v okruhu 10 metrov od pamiatky.
Spresňuje tiež administratívny postup a predpoklady rozhodovania pri obnovách národných kultúrnych pamiatok. Nanovo upravuje výkon štátneho pamiatkového dohľadu aj spolupracujúcich orgánov a osôb. Ministerstvu novela prináša možnosti pružnejšie postupovať pri príprave významných projektov či výstav. Novela o ochrane pamiatkového fondu upravuje aj režim povoľovania dočasného vývozu národných kultúrnych pamiatok do zahraničia.
„Osobitne významnými sú zmeny v oblasti pamiatkového výskumu, jeho realizácie, udeľovania osvedčení a oprávnení na jeho realizáciu. Pre lepšiu orientáciu vlastníkov, prípadne žiadateľov o pamiatkový výskum sa zavádza nová systematika,“ uvádza ďalej ministerstvo.
Prezident podpísal tiež doplnenie právnej úpravy pre hudobníkov
Vyplniť právnu medzeru a upraviť postavenie hudobníkov je cieľom zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, ktorý 25. marca schválil parlament a v piatok ho podpísal prezident Ivan Gašparovič. Divadelnú oblasť doteraz upravoval zákon o divadelnej činnosti. „V právnom poriadku Slovenskej republiky však absentuje právna úprava hudobnej činnosti, postavenie profesionálnej hudobnej inštitúcie, ako aj vymedzenie pojmu hudobný umelec,“ vysvetlil minister kultúry Marek Maďarič. Právna norma komplexne upravuje divadelnú aj hudobnú činnosť.
Návrh rešpektuje osobitosti divadelnej činnosti i hudobnej činnosti. Upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, rušenie, postavenie a činnosť divadiel a hudobných inštitúcií a podmienky na divadelnú tvorbu a hudobnú tvorbu ako výsledku osobitého procesu vzájomne súvisiacich umeleckých, umelecko-technických a organizačných aktivít. Ministerstvu kultúry vzniká nová povinnosť viesť evidenciu profesionálnych divadiel a profesionálnych hudobných inštitúcií.
Ministerstvo v návrhu pamätá i na rozvrhnutie pracovného času divadelníkov a hudobníkov a nepretržitý odpočinok týchto zamestnancov. Zákon ďalej definuje jednotlivé skupiny zamestnancov profesionálnych divadiel a hudobných inštitúcií a osobitosti ich pracovno-právnych vzťahov.
Právna norma okrem iného hovorí o podmienkach na priznanie osobitného príspevku a zníženého osobitného príspevku umelcom, ktorí majú pre výkon svojho povolania objektívne nižšiu hranicu možných odpracovaných rokov. Niektorí divadelní alebo hudobní umelci už nebudú musieť odpracovať pre získanie osobitného príspevku 30 rokov, ale iba 25, teda o päť rokov menej. Zmena sa dotkne spevákov a hráčov na dychovom nástroji.
Tento príspevok je sociálnou pomocou pre umelcov, ktorí sa ocitli v situácii, keď sú síce zdraví, no už nemajú potrebné fyzické predpoklady pre výkon na požadovanej umeleckej úrovni, a preto nemôžu pokračovať v profesionálnej kariére. Ostatným skupinám umelcov, ktorí následkom výkonu umeleckej činnosti trpia chorobou z povolania alebo utrpeli pracovný úraz, sa vyplácajú príspevky podľa zákona o sociálnom poistení. „Výber profesií, ktorým prislúcha osobitný príspevok, bol konzultovaný so skupinou odborníkov z oblasti pracovného lekárstva,“ uvádza MK SR.
Podľa ministerstva budú prípadné zvýšené náklady na priznanie osobitného príspevku z dôvodu zníženia hranice počtu odpracovaných rokov a rozšírenia okruhu poberateľov osobitného príspevku rozpočtovo kryté z celkového schváleného objemu výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry. MK SR upozorňuje, že podľa doterajších skúseností bude počet žiadostí umelcov o priznanie osobitného príspevku minimálny. V súčasnosti napríklad dostáva osobitný príspevok 21 tanečníkov.