Nemka Hedda má 78 rokov a pred niekoľkými rokmi prišla na Slovensko. S čiastočnou stareckou demenciou ju prijali v Antonius senior centre v Sládkovičove. Vybrala si ho kvôli cene, keďže v Nemecku by za domov zaplatila trojnásobne viac.
„Naše zariadenie si ešte pred nástupom prišla pozrieť celá jej rodina. Neviem, čo očakávali, ale boli veľmi milo prekvapení. Klientom z iných krajín sa snažíme vyjsť maximálne v ústrety. Náš personál vie po nemecky a zabezpečujeme im aj lektorky, časopisy a knihy v nemčine,“ vysvetľuje riaditeľka centra Milena Poláková.
Cena pre samoplatcov sa tu pohybuje od 930 eur mesačne, v Nemecku si domovy pýtajú aj 3 000 eur.
Zahraničných dôchodcov s podobnými príbehmi je na Slovensku viac. Aj keď oficiálna štatistika o ich počte neexistuje, hovorí sa o niekoľkých stovkách.
„Ročne sprostredkujeme pobyty pre asi stovku nemecky hovoriacich seniorov. Tvrdia, že opatrovanie u nás je na vyššej úrovni a že sa im bude venovať viac pracovníkov ako doma,“ vysvetľuje Monika Fazekašová zo spoločnosti Seniorpalace, ktorá zabezpečuje pobyt seniorov z Nemecka či Rakúska.
Tí si stanovia krajinu a cenový strop a firma im následne vyberie vhodné zariadenia. Mnohí však agentúru nevyužívajú a idú na vlastnú päsť.
Denník Bild pred dvoma rokmi tvrdil, že nemeckých seniorov dožíva na Slovensku vyše šesťsto. Podľa oslovených odborníkov boli a sú tieto čísla nadsadené.
Konkrétnejšie počty nepozná ani Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, ktorá u nás pôsobí. Súkromné zariadenia, ktoré väčšinou zahraničných dôchodcov majú, sa nimi veľmi nechvália.
„Radšej by opatrovali našich seniorov. Tí však často nemajú ani na zaplatenie základných výdavkov, preto žijú sami v panelákových bytoch. Domovom potom ostávajú prázdne lôžka, a to je veľmi drahé. Netreba sa čudovať, že cudzincov vítajú s otvorenou náručou,“ hovorí predsedníčka asociácie Milada Dobrotková, podľa ktorej problém vyvrcholí o päť až desať rokov.
Vtedy zostarne veľmi silná generácia, ktorá si starostlivosť v domovoch nebude môcť dovoliť. A tie potom „rozhodia siete“ za hranicami.
Na dôchodcov z okolitých krajín je pripravený aj domov Seniorville v Jablonovom. Webovú stránku má preloženú do angličtiny a nemčiny.
„Záujemcov máme hlavne z Rakúska, v súčasnosti je to trend. Doma by za zariadenie podobného štandardu zaplatili 3 000 eur a viac, u nás sa cena hýbe od 1 200 eur pre samoplatcu. Teraz je u nás ubytovaný pán s trvalým pobytom v Rakúsku, ktorý je však pôvodom Slovák. Máme však aj klientov s ruskou či českou národnosťou,“ hovorí manažérka Seniorville Júlia Harmanová.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Jedného Nemca ubytúva aj domov Bonavita v Pohronskom Ruskove. „Títo klienti väčšinou využívajú sprostredkovateľské agentúry, ktoré ich odporučia do konkrétneho zariadenia. Na každý rok nám vychádza asi jeden zahraničný dôchodca, teda nejde o nejaký boom,“ uvádza riaditeľ Bonavita Peter Palášti.
Zo sumy asi tisíc eur, ktorú si samoplatcovia mesačne hradia, im nemecký poistný systém zaplatí okolo 700 eur.
Zahraniční seniori sú aj v niektorých verejných zariadeniach, ktoré zriaďujú vyššie územné celky.
„Je ich približne desať. Sú to cudzí štátni príslušníci s povolením trvalého pobytu na Slovensku. Pochádzajú zväčša z Českej republiky, prípadne pohraničných oblastí s Poľskom a Ukrajinou,“ hovorí Veronika Fitzeková z tlačového oddelenia Prešovského samosprávneho kraja.
V Žilinskej župe aktuálne registrujú občanov z Česka a Poľska. Ostatné kraje sa so zahraničnými seniormi stretávajú len sporadicky alebo vôbec.
Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je dobrým signálom, že si aj nároční seniori z Nemecka vyberajú naše domovy.
„Nikto by nešiel na dôchodok do krajiny, ktorá je nebezpečná či nedôveryhodná. Slovensko má v zahraničí dobrý kredit, vyberajú si ho kvôli kvalitnému zdravotníctvu a opatrovateľským službám. Ak by išlo len o cenu, vznikali by lacné zariadenia v Ázii či Afrike, no je otázne, či by tam niekto išiel,“ hodnotí Porubänová s tým, že presun dôchodcov do iných krajín je jednoducho fenoménom, ktorý priniesla spojená Európa a je skoro nemožné ho limitovať.
Niektoré krajiny sa snažia dôchodcov udržať tak, že zvyšujú príspevky štátu na domácu starostlivosť.
Cudzinci, ktorí chcú byť umiestnení v našich domovoch, najprv musia získať trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku.
„Rovnako ako u našich občanov sa skúma ich príjem a majetok. Ak si z neho dokážu zaplatiť úhradu stanovenú všeobecne záväzným nariadením alebo cenníkom, nie sú podporení z verejných zdrojov,“ upresňuje Barbora Petrová z tlačového odboru rezortu práce. Zahraniční klienti na dotáciu často nie sú odkázaní a opateru si hradia v plnej výške.
Slovákov, ktorí čakajú na umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb, je v súčasnosti asi 10-tisíc. Väčšina z nich si ubytovanie v súkromných domovoch nemôže dovoliť, preto čaká v poradovníkoch na verejné domovy. V nich zaplatí 30 až 50 percent nákladov, kým v neverejných zariadeniach 70 až 100 percent.