Deje sa to aj napriek tomu, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv opakovane nepovoľuje vývoz liekov distribučným firmám. Tie sa snažia na predaji liekov v zahraničí zarobiť, keďže na Slovensku je ich cena nižšia.
Najväčší záujem je o vývoz liekov Azilect na liečbu Parkinsonovej choroby, Lyricu na bolesť či úzkostné poruchy a Xeplion na liečbu schizofrénie. Tieto lieky však majú stopku na vývoz, rovnako ako aj ďalšie, akými sú Sutent na liečbu rakoviny, Cimzia na zápalové ochorenie kĺbov, Enbrel na zmiernenie zápalov pri reumatoidnej artritíde a Salofalk 500, ktorý sa používa na liečbu a prevenciu nešpecifických zápalov čreva. Ide o originály liekov, za ktoré nie sú generické náhrady.
„V našom okresnom meste máme asi 7 lekární a musím obehnúť skoro všetky, kým dostanem lieky, často mi na to jeden deň nestačí,“ hovorí Katarína Félixová, predsedníčka Spoločnosti Parkinson Slovensko. Keďže nebýva priamo v meste, musí kvôli nim vycestovať aj viackrát. Sú to podľa nej náklady, ktoré jej nikto nepreplatí.
Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ tvrdí, že situácia s nedostatkom liekov sa ešte zhoršila aj napriek tomu, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv nepovoľuje ich vývoz. „Stále máme nedostatok niektorých liekov. Teraz mám recept na Xeplion a netuším, kde ho pre pacienta zoženiem,“ upozorňuje Sukeľ.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv uvádza, že lieky zo Slovenska sa vyvážajú do zahraničia najmä pre finančný zisk. „Za reexportom liekov sa skrývajú ekonomické záujmy niektorých distribučných spoločností a lekární, ktoré súvisia s nízkou cenou liekov na Slovensku oproti cene v zahraničí. Hlavnými kandidátmi na prípadný reexport zo Slovenska sú také lieky, pri ktorých je malý počet alternatív alebo žiadne náhradné lieky a Azilect, Lyrica či Xeplion medzi také patria,“ konštatuje hovorkyňa ústavu Valéria Pernišová.
Nemenovaný muž z prostredia farmácie pre Pravdu povedal, že na trhu lieky nie sú, pretože ich zadržiavajú distribučné firmy. „Čakajú na vhodný okamih, kedy ich budú môcť predať do zahraničia,“ tvrdí muž.
Výrobcovia liekov pritom konštatujú, že na slovenský trh dodávajú lieky v požadovaných množstvách a jeden liek môžu distribuovať viacerí distribútori. „Zákaz vývozu sa nevzťahuje na celý liek ako taký, ale na konkrétnu žiadosť konkrétneho distribútora. Distribútor môže podať naraz aj viac žiadostí alebo v ďalších mesiacoch svoju žiadosť o vývoz zopakovať,“ vysvetľuje pohyb liekov Katarína Slezáková, riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP), ktorá združuje viaceré farmaceutické spoločnosti.
Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv vyplýva úloha posudzovať vývoz liekov zo zákona. Podľa neho to musia distribútori jeden mesiac pred plánovaným vývozom liekov oznámiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. Ústav vývoz nepovolí, ak hrozí, že liek na Slovensku bude chýbať a jeho vývozom by bola ohrozená liečba.