Američania odpočúvali aj Slovákov

Niet sa kam skryť. A platí to aj pre Slovensko. Podľa knihy novinára Glenna Greenwalda s názvom No Place to Hide (Niet sa kam skryť) americká Národná bezpečnostná služba odpočúvala aj ambasádu alebo niektoré diplomatické zastúpenie Slovenska v USA. Upozornil na to denník New York Times. Slovenské úrady na túto informáciu odmietli reagovať.

13.05.2014 20:00 , aktualizované: 14.05.2014 08:00
Edward Snowden Foto: ,
Edward Snowden
debata (118)

Greenwald pred rokom ako prvý zverejnil príbeh bývalého spolupracovníka NSA Edwarda Snowdena. Ten dal viacerým médiám k dispozícii materiály, podľa ktorých americká tajná služba zbiera obrovské množstvo informácií a sleduje aj spojencov. Ukázalo sa, že NSA odpočúvala i nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú.

V Greenwaldovej knihe, ktorá vyšla v utorok, je podľa New York Times dokument so zoznamom ambasád a misií, ktoré NSA sledovala. V ňom je uvedené aj Slovensko. Tiež Európska únia, Francúzsko, Taliansko či Japonsko. Denník na základe knihy upozorňuje, že v máji roku 2010 sa Washington snažil presvedčiť krajiny, aby podporili ďalšie sankcie proti Iránu.

Vtedajšia americká veľvyslankyňa pri OSN Susan Riceová vraj požiadala NSA, aby zistila, čo si rôzne krajiny myslia. "Aby mohla vytvoriť stratégiu,“ píše sa v uniknutých dokumentoch. Riceová je v súčasnosti poradkyňou pre národnú bezpečnosť prezidenta Baracka Obamu.

Obálka knihy Niet sa kam skryť.
Kniha, Obálka knihy Niet sa kam skryť. Obálka knihy Niet sa kam skryť.

Sankcie sa podarilo v Bezpečnostnej rade OSN presadiť. V lete 2010 vraj Riceová poďakovala NSA, že získané informácie jej pomohli zistiť, či predstavitelia stálych členov Bezpečnostnej rady OSN Čína, Británia, Francúzsko a Rusko hovoria pravdu o svojom postoji k sankciám. Podľa Riceovej to USA poskytlo výhodu pri rokovaniach, keď vedela aj to, čo môže byť pre niektoré krajiny neprijateľné.

"Verejne nekomentujeme špecifické údajné aktivity tajných služieb. Čo sa týka politickej roviny, USA sa jasne vyjadrili, že získavajú zahraničné spravodajské materiály takého istého typu ako ostatné štáty,“ reagoval pre Pravdu Matt Miller z amerického veľvyslanectva na Slovensku.

Slovenské oficiálne miesta na zistenia amerického novinára tiež odmietli reagovať. "Nevidíme najmenší dôvod sa k tomu vyjadrovať,“ povedal pre Pravdu hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel.

Člen zahraničného výboru parlamentu Ľuboš Blaha zo Smeru povedal, že je vecou rezortu diplomacie, či a ako bude reagovať na odpočúvanie. Blaha uviedol, že bol mimoriadne znepokojený, keď sa prevalil škandál týkajúci sa NSA a odpočúvania nemeckých a francúzskych občanov a politikov. „Pritvrdiť by malo trošku aj Slovensko a v súlade s politikami EÚ žiadať vysvetlenia a byť tvrdý na Američanov, pretože takéto veci sa nerobia,“ usúdil Blaha.

Europoslanec SDKÚ a bývalý minister zahraničia Eduard Kukan si myslí, že slovenské oficiálne miesta by nemali reagovať. „Nie je na to dôvod, pretože to nie je oficiálna publikácia orgánov iného štátu,“ poznamenal Kukan.

Bezpečnostného analytika Milana Žitného informácie o odpočúvaní neprekvapili. „Môžeme to rozdeliť do dvoch kategórií, čo európski politici nerobia, a potom sa im to mieša. Jedna kategória je morálna a druhá je politicko-praktická. Z politicko-praktickej je to normálne, robia to všetci, ktorí majú nejaké záujmy a sú dostatočne cezhranične silné,“ zhodnotil Žitný.

Expert na USA zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Dušan Fischer povedal, že z hľadiska Slovenska by sa úplne neuspokojil s tým, že ide o normálnu vec a mali by sme si na to zvyknúť. Slovensko by podľa neho malo na odpočúvanie reagovať. „Nemusí to byť priamo oficiálne vyhlásenie ministra zahraničných vecí. Skôr by som to riešil na dvojstrannej úrovni. Každá krajina má iné vzťahy s USA. Je iné, keď zistíme, že Spojené štáty odpočúvajú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, a iné, keď ide o Slovensko. Bratislava by si však mohla trochu vyjasniť vzťahy s Washingtonom. Opýtať sa, na základe čo sme boli odpočúvaní,“ povedal Fischer.

Edward Snowden získal minulý rok azyl v Rusku a podľa ostaných informácií mu ho Moskva predĺži. Prednedávnom si vyslúžil vlnu kritiky, že sa v priamom prenose opýtal prezidenta Vladimira Putina, či Rusko zbiera, ukladá alebo nejakým spôsobom analyzuje komunikáciu miliónov ľudí. Šéf Kremľa mu odpovedal, že takého masívne sledovanie nemôže podľa ruských zákonov existovať.

Aj pre toto vystúpenie niektorí analytici podozrievajú Snowdena, že už má kontakty s ruskými tajnými službami a vedome či nevedome slúži záujmom Kremľa. V súčasnej situácii napätých vzťahov medzi Ruskom a Západom pre Ukrajinu je to momentálne citlivá téma.

"Myslím, že ním manipulujú ruské tajné služby,“ vyhlásil o Snowdenovi bývalý šéf NSA Keith Alexander. "Len neviem, kedy sa to začalo a ako hlboko to ide,“ citoval ho denník Australian Financial Review.

Greenwald tvrdí, že Snowden sa pričinil o to, aby ľudia vedeli, že americké tajné služby prekračujú zákony a USA jednoducho sledujú priveľa ľudí bez zjavného dôvodu. Na sociálnej sieti Twitter novinár kritikom Snowdena odkázal, že ak sú takí odvážni, nech preniknú do Kremľa a zverejnia ruské tajomstvá.

© Autorské práva vyhradené

118 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #odpočúvanie #NSA #USA #edward snowden