Po zrážke s vlakmi zomreli štyria ľudia, pri piatom pokuse samovrah vyviazol len so zraneniami. Návod na smrť na železnici mohli podľa psychológov čerpať z prípadu českej speváčky Ivety Bartošovej.
Odísť zo sveta radikálnym spôsobom sa minulý týždeň rozhodli štyria muži na železničných tratiach v Rusovciach, v Dubnici nad Váhom, v Trenčianskej Teplej a v blízkosti Martina. Na trati v Liptovskom Mikuláši sa pokúsila skočiť pod vlak žena, tú sa však podarilo zachrániť.
To, že si vybrali smrť pod kolesami vlaku, môže podľa psychológa Karola Kleinmanna súvisieť s nedávnou smrťou Ivety Bartošovej. „Pri rozhodovaní ako ukončiť život, môže samovrahovi prísť do cesty nejaký návod. Väčšinou tým návodom bývajú slávni speváci či umelci,“ hovorí. Skok pod vlak býva podľa neho voľbou najmä pre tých, ktorí sa nesnažia len upozorniť na svoj problém. Podobne sú na tom aj samovrahovia, ktorí sa zabijú skokom z vysokého poschodia. Psychológ upozorňuje, že človek sa rozhoduje aj podľa toho, aké možnosti mu ponúka okolie. Ak niekto býva blízko trate, je podľa neho veľký predpoklad, že sa pokúsi zabiť práve tam.
Samovražda českého pornoherca Milana M. (29), ktorý pred skokom zo šiesteho poschodia svoje posledné okamihy odfotil a uverejnil na facebooku, mohla zase inšpirovať iných. Cez víkend sa o takúto smrť pokúsili dvaja školáci. Matúš (14) pád z 9. poschodia paneláka v bratislavskej Devínskej Novej Vsi neprežil, Igor (15) skončil po skoku z 15-metrovej výšky novozámockého hotela v nemocnici.
Kleinmann upozorňuje, že máj je podľa štatistík mesiacom, keď býva spáchaný najväčší počet samovrážd v roku. „Súvisí to s vyčerpanosťou organizmu a skratkovým konaním, kedy prichádzajú ľahšie depresie. Veľa mladých ľudí si uvedomí, že sa im nepodarilo dosiahnuť určité vytýčené méty, ktoré mali,“ vysvetlil. Neľahkému vnútornému stavu podľa neho nepomáha to, že v máji je už pekné počasie. „Práve naopak. Všetko je rozkvitnuté, oni majú smútok v duši. To len umocňuje ich pocit, že všetko je zbytočné. Svet je síce krásny, ale oni sa v ňom nevedia uchytiť,“ spresňuje.
Podľa zdravotníckych štatistík za rok 2012 bolo najviac samovražedných pokusov medzi dvadstiatnikmi. Pre samovraždu sa rozhodujú viac muži než ženy a vo väčšine prípadov je to pod vplyvom ťažkej životnej udalosti. Viac než 70 percent mužov volilo zabitie obesením či udusením, skok z výšky bol u nich druhou najčastejšou voľbou. U žien to bolo podobné, takmer 50 percent sa chcelo zabiť zaškrtením, pre skok z výšky sa rozhodlo asi 18 percent žien.
Krízovým situáciám by sa podľa Kleinmanna dalo predísť včasnou návštevou psychológa alebo psychiatra. „Nemusí ísť však automaticky o psychicky chorého človeka s ťažkou depresiou či neurózou, ich trápenie vzniká skôr vplyvom nejakej udalosti. Ak však majú neliečenú diagnózu, môže to ich vnútorné trápenie urýchliť a zhoršiť,“ vysvetľuje. Podľa psychológa je problémom najmä to, že väčšina Slovákov má stále voči psychológom či psychiatrom predsudky. Ak by sa však rozhodli pre liečbu, samovrážd by podľa neho mohlo byť menej.
Podľa psychiatra Libora Moravčíka sa nedá jednoznačne určiť, či ľudia páchajú samovraždu v afekte, alebo pod vplyvom neliečenej psychickej choroby. „Nikdy to však nie je tak, že by si ubližoval spokojný človek. U každého je to iné. U niekoho ide o skratkové konanie pod vplyvom okolností. U niekoho je to zasa výsledok dlhodobého chorobného procesu,“ hovorí. Pri spôsobe, ako odísť z tohto sveta, rozhoduje podľa psychiatra motív samovrahovho konania. Najdrastickejším spôsobom je skok pod vlak. Ten volia ľudia, ktorí sú naozaj rozhodnutí zabiť sa.