Ako ďalej informoval hovorca prezidenta Marek Trubač, Rasmussen prišiel na Slovensko na bezpečnostnú konferenciu GLOBSEC. Gašparovič na začiatku stretnutia poďakoval generálnemu tajomníkovi NATO za dobrú prácu, ktorú vykonal pre alianciu.
"NATO má pre Slovensko veľmi veľký význam, pretože vstup do neho pred desiatimi rokmi bol pre nás strategickým rozhodnutím pre budúcnosť krajiny,“ uviedol prezident. Podľa jeho slov NATO vnímame nielen ako politickú organizáciu, ale aj ako záruku bezpečnosti a ochrany svojich členov pred hrozbami zvonka.
Prezident Gašparovič hovoril s generálnym tajomníkom Rasmussenom aj o aktuálnej ukrajinskej kríze. "Sme odhodlaní pomôcť Ukrajine vo všetkých oblastiach, v ktorých to bude potrebovať,“ poznamenal. Prvá pomoc slovenskej strany bola podľa prezidenta už v tom, že sme sa postarali o zdravotnú starostlivosť pre zranených občanov Ukrajiny. Ako dodal, je rád, že sa podarilo podpísať aj Memorandum o dodávke plynu reverzným tokom na Ukrajinu.
Gašparovič tiež zastáva názor, že aliancia sa pri ukrajinskej kríze zachovala veľmi rozumne. Hlava štátu takisto v rozhovore konštatovala, že v súčasnosti je potrebné hľadať riešenie situácie na Ukrajine politickou a diplomatickou cestou.
Anders Fogh Rasmussen sa taktiež vyjadril k situácii na Ukrajine a ku krokom, ktoré aliancia vykonala v poslednom období na posilnenie svojej obranyschopnosti. Tiež apeloval na plnenie aliančného záväzku vynakladať na obranu dve percentá HDP. Slovenská republika na obranu míňa ročne približne percento HDP.
Rasmussena prijal počas dňa aj premiér
Členovia NATO by mali nielen užívať ochranu, ktorú im Severoatlantická aliancia ponúka, ale mali by si tiež plniť svoje záväzky. Naznačil to vo svojom dnešnom vyhlásení generálny tajomník NATO po tom, čo sa stretol so slovenským predsedom vlády Robertom Ficom. Krajiny NATO sa totiž zaviazali, že budú na armádu vydávať minimálne dve percentá HDP. Obranné výdavky Slovenska sa však pohybujú na úrovni približne jedného percenta HDP.
„NATO je založené na princípe solidarity – jeden za všetkých a všetci za jedného. Na jednej strane všetci si užívajú ochranu NATO, na druhej strane všetci musia aj prispievať svojimi záväzkami voči NATO,“ povedal. Dodal však, že rozumie tomu, že zvyšovať rozpočet na obranu nie je jednoduché.
Podľa generálneho tajomníka NATO nám súčasná kríza na Ukrajine ukazuje, že na obrane stále záleží. „Obrana niečo stojí, ale ak nemáme bezpečnú situáciu, tak to by nás stálo ešte viac,“ vyhlásil šéf Severoatlantickej aliancie. Premiér Robert Fico podľa vlastných slov ubezpečil generálneho tajomníka NATO, že Slovensko si chce plniť svoje záväzky. Poukázal však na to, že naša krajina prešla „náročnou konsolidáciou verejných financií“ a otázka zvyšovania prostriedkov pre armádu je „mimoriadne citlivá“.
Fico zároveň uviedol, že z rozpočtu pre armádu by mohlo v nasledujúcom období ísť viac peňazí na modernizáciu. „Kým napríklad v tomto období na modernizáciu z rozpočtu šlo iba okolo osem-deväť percent, tak už na budúci rok minister obrany oznamuje, že by na takúto modernizáciu malo ísť 18 až 19 percent z existujúceho rozpočtu,“ uviedol premiér.