Napísať, že je to ďalšia obeť klimatickej zmeny, by bolo scestné. No podľa niektorých odborníkov je rovnako scestné zatvárať oči pred faktom, že naša planéta sa prehrieva. A vážnym dôsledkom musia čeliť aj obyvatelia Slovenska.
To, čo sa vylialo z oblohy za posledné dva dni, bol rekord. V Javorine na severnej strane Tatier spadlo v stredu 78 a vo štvrtok dokonca 141 milimetrov zrážok. To je 219 milimetrov za dva dni. Takéto extrémne dvojdňové úhrny zrážok tu ešte nemali. Zaujímavé je, že podobne vysokú hodnotu v Javorine zaznamenali „nedávno“. V roku 2008, keď za dva dni spadlo 203 milimetrov zrážok.
Dažde v takomto rozsahu a s takou výdatnosťou sú typické skôr pre vrcholiace leto, v máji ide o niečo výnimočné. Podľa klimatológa Pavla Faška to môže súvisieť s nezvyčajne teplou zimou a jarou. „Juhovýchodne od Slovenska sa vytvorila poveternostná situácia, ktorá je známa tým, že prináša veľa zrážok. No vzhľadom na to, že v celej Európe bolo v predchádzajúcom období teplo, vytvorili sa vhodné podmienky na to, aby pršalo ešte viac.“
V Európe boli v posledných dňoch aj veľké rozdiely v tlaku vzduchu. Vysoký tlak zaznamenali nad Britskými ostrovmi, naopak, v oblasti juhovýchodnej Európy bol veľmi nízky. To spôsobilo víchricu. A práve kombinácia silného vetra a podmočeného prostredia mala za následok spúšť v lesoch. „Nedochádzalo len k nejakým polomom. Stromy boli vyvracané aj s koreňmi. Keď niekde spadne 200 milimetrov zrážok a do toho fúka dva dni silný nárazový vietor, stromy môžu ľahko podľahnúť,“ naznačil klimatológ.
Po veternej smršti sa vrátia takmer tropické teploty. Predpovede avizujú na budúci týždeň vyše 25 stupňov. Nuž a práve čoraz častejšie výkyvy v počasí sú hrozbou, na ktorú upozorňujú svetoví vedci už niekoľko rokov. „Chýba nám harmónia. Lietame z jedného extrému do druhého. Prejavy počasia sú čoraz razantnejšie, nápadnejšie a toto je takisto prejav klimatickej zmeny v našich zemepisných šírkach,“ podotkol Faško.
Ľudia by pri pohľade na valiace sa potoky mohli podľa neho precitnúť a myslieť aj na iných, ako iba na seba. Na zem. A na budúce generácie. „Možno ľudia pochopia, že aj oni musia začať vyvíjať iniciatívu a nebudú sa spoliehať len na medzivládne panely a summity, ktoré síce riešia túto problematiku, ale výsledok je vždy vágny. Stav, ktorého sme svedkami, bude minimálne v takejto forme pokračovať ďalej. A v najbližších desaťročiach sa bude zhoršovať. Človek by sa mal zamyslieť nad tým, či je naozaj nutné využívať všetky prostriedky a energie v takom rozsahu ako teraz,“ vyzval Faško. Príležitosť na ekologické zamyslenie sa ponúka trebárs cesnak z Číny v slovenských obchodoch. Stačí si uvedomiť, koľko energie bolo potrebnej na to, aby sa tento cesnak prepravil tisícky kilometrov do strednej Európy, v porovnaní s energiou, ktorú spotrebovali slovenskí pestovatelia. Cena za slovenský výrobok je samozrejme vyššia, ale zanechá menšiu ekologickú stopu…
Aj podľa klimatológa Pavla Matejoviča je čoraz častejší výskyt extrémnych javov v počasí dôsledkom klimatickej zmeny. Dokazujú to aj štatistiky. Čoraz viac padajú teplotné a iné rekordy. „Rok 2010 bol vo všeobecnosti najvlhším rokom od začiatku meteorologických meraní na Slovensku. Rok 2011 bol zas najsuchším. V Malých Kosihách bol zaznamenaný najnižší ročný úhrn zrážok,“ uviedol klimatológ. Podľa neho by sa nemali fosílne palivá úplne vylúčiť, ale len obmedziť. Technológiami, ale aj spôsobom života jednotlivcov. Príkladné je nielen Holandsko, ale už aj Dánsko, kde asi 60 percent ľudí jazdí do práce na bicykli. „Každý z nás môže niečo priniesť a môžeme tiež vyvíjať tlak na politikov, aby prijímali rozhodnutia aj v ekologickej oblasti. Ide o budúce generácie. O to, aký im zanecháme svet. Oni budú konfrontovaní s oveľa väčšími problémami ako my,“ uzavrel.