Členovia rady, ktorí ho volia, sa budú v Sobranciach rozhodovať medzi sudkyňami Janou Bajánkovou, Zuzanou Ďurišovou a súčasným predsedom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom.
Nový predseda musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov členov Súdnej rady. Keďže Harabin aj Bajánková ako členovia rady hlasovať nemôžu, musí to byť minimálne 9 hlasov. Očakáva sa však, že na prvý raz hlava súdu nebude zvolená. V takom prípade sa voľba bude musieť opakovať s prvými dvoma kandidátmi, ktorí dosiahnu najvyšší počet hlasov.
Harabina navrhlo do voľby Združenie sudcov Slovenska a Sudcovská rada Najvyššieho súdu, Bajánkovú minister spravodlivosti Tomáš Borec a Ďurišovú ďalšia stavovská organizácia sudcov Za otvorenú justíciu a skupina sudcov z Najvyššieho súdu. Štefanovi Harabinovi uplynie päťročné funkčné obdobie na čele súdu 22. júna.
Obsadzovanie kresla šéfa súdu púta pozornosť už dlhé týždne. Osoba Štefana Harabina totiž dlhodobo vyvoláva rozporné stanoviská. Viaceré mimovládne organizácie, ale aj budúci prezident preto vyzvali členov Súdnej rady, aby za nového predsedu Najvyššieho súdu zvolili odbornú a morálnu autoritu.
Rokovanie v Sobranciach zrejme zabráni protestom proti voľbe Harabina, ako to bolo v roku 2009. Vtedy v Bratislave pred Najvyšším súdom protestovali stovky ľudí proti jeho zvoleniu do funkcie, kam sa vrátil rovno zo stoličky ministra spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica.
Z najnovšieho prieskumu, ktorý si dalo vypracovať združenie Via Iuris, vyplynulo, že zmenu na poste predsedu Najvyššieho súdu si želá viac ako 70 percent sudcov. Sudcovia odpovedali aj na otázku, ako vnímajú celkový stav slovenského súdnictva. Len necelé tri percenta z nich ho považuje za veľmi dobrý. Naopak, viac ako polovica označila situáciu v súdnictve za skôr alebo veľmi zlú. „Výsledky vnímame ako naliehavé volanie po zmene v justícií. Sudcovia, ktorí sa vyjadrili, jednoznačne preferujú nové kandidátky vo voľbe, nie doterajšieho predsedu. Zároveň považujeme za významné aj vnímanie zlého stavu súdnictva samotnými sudcami. Uvedomenie si problému je začiatkom jeho riešenia,“ zhodnotil prieskum Milan Šagát, riaditeľ Via Iuris. Zo všetkých 1 378 sudcov však v prieskume reagovalo len 154.
Proti opätovnému zvoleniu Štefana Harabina sa vyslovilo aj 46,7 percenta opýtaných občanov v prieskume agentúry FOCUS, ktorý robila pre združenie Via Iuris. Za to, aby pokračoval v tejto funkcii, bolo 19 percent respondentov. Ďalších 34,3 percenta sa nevedelo vyjadriť. Novozvolený predseda či predsedníčka Najvyššieho súdu by však nemali šéfovať celej justícii ďalších päť rokov. Ak parlament schváli novelu ústavy, funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady sa oddelia. Predseda Najvyššieho súdu by však zostal členom rady, ale neviedol by ju. Naopak, predseda Súdnej rady by získal postavenie prvého muža justície s rozsiahlymi právomocami týkajúcimi sa nielen personálneho obsadzovania súdov či trestaním sudcov, ale mohol by na Ústavnom súde napadnúť zákony týkajúce sa justície.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Budúcnosť súdnictva.
Predsedu Najvyššieho súdu po jeho zvolení vymenúva prezident. A tak ako v prípade sudcov Ústavného súdu, aj v tomto vznikajú medzi ústavnými právnikmi aj politikmi rozpory. Má predsedu Najvyššieho súdu, ak ho zvolia ešte pred 22. júnom, vymenovať súčasný prezident Ivan Gašparovič alebo už novozvolený prezident Andrej Kiska? Viacerí ústavní právnici sa zhodujú v tom, že nového šéfa by mal vymenovať Kiska, pretože funkcia predsedu Najvyššieho súdu sa uvoľní až počas funkčného obdobia novozvoleného prezidenta. Ten nastúpi do úradu 15. júna. Štefanovi Harabinovi sa však skončí funkčné obdobie 22. júna.