V súčasnosti sa žiaci povinne učia dva cudzie jazyky. Prvá je angličtina a druhý jazyk vyberajú školy podľa záujmu rodičov a dostupnosti kvalifikovaných učiteľov. Pôvodný návrh štátneho vzdelávacieho programu vyradil angličtinu z povinných predmetov. Po pripomienkach škôl ju však vrátil späť.
„Museli sme akceptovať pripomienky, aby bol na základných školách druhý cudzí jazyk len voliteľný. V neoficiálne schválenom rámcovom učebnom pláne je ako povinná angličtina,“ povedal riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Viliam Kratochvíl. Ústav má pripomienky profesijných združení vyhodnotiť do polovice júla, v septembri by mal konečnú verziu schváliť minister školstva. Štátny vzdelávací program bude platiť od septembra 2015 a školy majú mať rok čas, aby sa na zmeny pripravili.
„Zachovanie angličtiny ako povinného jazyka nie je zlé. V časoch globalizácie je angličtina nielen využiteľná, ale potrebná,“ hovorí Gabriel Kalna, riaditeľ Základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave. Druhý cudzí jazyk budú zrejme ďalej ponúkať v rámci voliteľných hodín. „Ešte to zvážime. Ale chápem, že žiaci na niektorých školách majú s druhým cudzím jazykom problém,“ povedal riaditeľ.
Rodičia, ktorí považujú znalosť jazykov za dôležitú, ústup od dvoch povinných cudzích jazykov považujú za krok späť. „Nerozumiem tomu. Všade sa hovorí o tom, že treba vedieť cudzie jazyky a štát od toho ustupuje,“ reagovala na zmeny Zuzana z Nitry. Školu pre svoju dcéru vyberala aj podľa toho, koľko hodín výučby cudzích jazykov ponúkala. Od prvého ročníka sa učí angličtinu, v šiestom ročníku má tri hodiny angličtiny a dve hodiny nemčiny týždenne. „A sama hovorila, že by chcela ešte ruštinu,“ podotkla Zuzana.
Za zrušenie povinného druhého cudzieho jazyka boli najmä školy so žiakmi, pre ktorých je aj slovenčina cudzím jazykom. Na druhý cudzí jazyk majú školy dotovanú len hodinu týždenne, ak chcú učiť viac, pridávajú k nej z voliteľných hodín. „Niektorí učitelia sú zástancami toho, aby sa žiaci naučili aspoň jeden cudzí jazyk poriadne a v druhom jazyku pokračovali na strednej škole. Iní zas navrhujú vytvárať aspoň triedy, ktoré by boli viac zamerané na jazyky,“ hovorí nemenovaná riaditeľka školy na strednom Slovensku.
Podľa Kratochvíla druhý cudzí jazyk síce nebude pre všetkých povinný, ale školy by sa mali pýtať rodičov na záujem a podľa toho ho zaradiť do výučby. Ten by sa mal učiť od 7. ročníka, a to aspoň dve hodiny týždenne. „Alternatíva, že školy by boli povinné zisťovať záujem a podľa toho ponúkať druhý cudzí jazyk, sa mi pozdáva,“ uviedla Eva Šišková, riaditeľka základnej školy v bratislavskej Rači. Predpokladá pritom, že rodičia výučbu aj druhého cudzieho jazyka budú chcieť.
Samotný rezort školstva diskusiu okolo angličtiny a cudzích jazykov nekomentuje. Potvrdil však ďalšie zmeny, a tými je zvýšenie počtu hodín matematiky a prírodovedných predmetov. „Môžeme potvrdiť, že inovovaný štátny vzdelávací program rešpektuje programové vyhlásenie vlády podporiť výučbu prírodovedných predmetov a matematiky,“ informoval tlačový odbor ministerstva.
Okrem väčšieho počtu povinných hodín matematiky, fyziky, chémie a biológie vzdelávací program ráta aj s hodinou pracovného vyučovania a techniky. Niektoré školy, ktoré niekdajšie učebne technickej výchovy zrušili, to vidia ako problém. „Neviem, aká bude náplň toho predmetu, ale ak budú vyžadovať prácu s drevom či kovom, tak na to nemáme vybavenie. Pestovateľské práce si ešte viem predstaviť, ale ak by sa mala technická výchova učiť na papieri či pozeraním nejakého videa, tak sa to míňa účinkom,“ upozornil riaditeľ bratislavskej školy Kalna.
Na Základnej škole na Tbiliskej ulici v Bratislave mali kedysi kovodielňu aj drevodielňu. „Dnes máme len jednu dielňu, ale tá nebude stačiť. Navyše jej vybavenie je zastarané,“ hovorí riaditeľka Šišková. Dodala, že na tento predmet nemusí byť dostatok kvalifikovaných učiteľov. Ak chce štát zaviesť pracovnú a technickú výchovu, mal by podľa nej viac myslieť aj na zabezpečenie škôl.
Školám určia predmety po ročníkoch
Učebné plány, ktoré pripravil Štátny pedagogický ústav, by mali priniesť aj iné zmeny. Jednak majú znížiť počty voliteľných hodín a zároveň pre každý ročník určia počet hodín a predmetov. Od roku 2008 takéto presné rozpisy pre ročníky nie sú, plány určujú obsah učiva pre 1. a 2. stupeň, ktoré musia žiaci zvládnuť. Počty hodín v jednotlivých ročníkoch si manažujú samotné školy.
Návrat k rozpísaniu predmetov a počtu hodín podľa ročníkov presadzovalo najmä Združenie samosprávnych škôl. Argumentovalo tým, že žiak, ktorý prestupoval zo školy na školu, sa dostával do situácie, keď v novej škole nadviazal na to, čo sa v predchádzajúcej vôbec neučil. Systém rovnakých predmetov v ročníku pre všetky školy by tomu mal zabrániť.
Naopak, proti sú učitelia a školy, čo sa snažia výučbu modernizovať a prispôsobovať aj individuálnym schopnostiam detí. Erich Mistrík z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského snahu o vytvorenie učebných osnov, ktoré by učitelia nemuseli ďalej upravovať, považuje za riskantný krok a jeho výsledkom bude, že aj tí viac motivovaní učitelia prestanú tvoriť svoje vlastné osnovy.
Podľa riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Viliama Kratochvíla nastavenie učebných plánov podľa ročníkov a menej voliteľných hodín neznamená obmedzenie slobody. „Škola, ktorá dáva spoločný základ, musí mať niečo spoločné. Tým sa neobmedzuje tvorivosť učiteľa. Tvorivosť je v prvom rade v spôsobe, ako učí, ako vie žiakov zaujať a naučiť. Nič mu nebráni, aby do predmetu, ktorý učí, prebral niečo aj z vyššieho ročníka,“ zdôrazňuje Kratochvíl.
(bd)