Čo trápi pacientov? Doplatky za lieky a zlý vzťah s lekárom

Prieskum, ktorý iniciovalo občianske združenie Únia pre zdravšie srdce, odhalil, že pacienti s ochorením srdca a ciev užívajú priemerne päť liekov, diabetici o dva viac. Na jedno balenie lieku mesačne doplácajú priemerne dve eurá. Tri štvrtiny respondentov odpovedali, že tieto doplatky znamenajú pre nich veľkú záťaž. Komunikáciu s lekárom viac ako 50 percent pacientov označilo za dôležitú oblasť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Najcitlivejšie vnímajú nedostatok času na rozhovor s lekárom.

„Doplatky za lieky sú vysoké, komunikácia medzi lekármi, ktorí mu tieto lieky predpisujú, nie je veľmi dobrá,“ hodnotí výsledky prieskumu prezident pacientskej únie Peter Kollárik a dodáva, že cieľom je upozorňovať kompetentných na prekážky pri poskytovaní špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Únia plánuje osloviť ministerstvo zdravotníctva aj zdravotnícke komory, poisťovne či lekárske fakulty.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že po nástupe nového vedenia urobili dôkladnú analýzu, podľa ktorej pripravili nastavili cenotvorbu liekov v úzkej spolupráci s odbornou verejnosťou, medzi nimi aj so zástupcami Slovenskej kardiologickej spoločnosti. „Je stále dodržané pravidlo, že na každé chronické ochorenie existuje liek bez doplatku alebo s doplatkom do jedného eura,“ povedala hovorkyňa ministerstva Martina Šoltésová. V súčasnosti podľa nej platí trend, že minimálne polovica kategorizovaných liekov je bez doplatku, prípadne s doplatkom do jedného eura.

Priemerný doplatok na jedno balenie jedného lieku na vysoký krvný tlak sú podľa lekárov dve eurá. „Ak pacient má užívať 6 či 7 liekov a viac balení, tak to skutočne ľudí, ktorí sú na dôchodkoch a na invalidných dôchodkoch, môže zaťažiť významným spôsobom,“ reagovala primárka oddelenia srdcového zlyhávania Eva Goncalvesová.

Podľa primárky Goncalvesovej je tiež pravda, že ceny liekov klesajú, na doplatkoch pre pacientov sa to neodráža. „Klesá totiž aj úhrada zdravotných poisťovní. Keď jedno klesá, druhé klesá, niečo musí rásť, a to je práve úhrada pacientov,“ podotkla Goncalvesová.

Za ďalší z vážnych problémov považujú pacienti vzťah medzi zdravotníkmi a pacientmi. Takmer 30 percent opýtaných uviedlo komunikáciu s lekárom za najdôležitejšiu oblasť, v ktorej by sa mala zlepšiť zdravotná starostlivosť, ďalších 22 percent ju dalo na druhé miesto. „Lekári sa podľa nás málo rozprávajú s pacientmi, môžu byť akokoľvek dobrými odborníkmi, vieme, že aj dobré slovo uzdravuje. Pacient to vníma tak, že lekár nemá čas venovať sa im,“ vysvetľuje ďalej Kollárik.

Prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár tieto výsledky nekomentoval. Reagoval, že vzťah medzi lekárom a pacientom možno nikdy nebol taký zložitý ako je to dnes. „Uvedomujeme si veľmi dobre, že sú veci, ktoré sa dajú zmeniť a napraviť aj bez dodatočných finančných prostriedkov, medzi ktoré určite patrí prístup lekára k pacientovi, ale i naopak. Vzťah lekára a pacienta a hľadanie jeho ideálu je beh na dlhšiu trať,“ povedal Kollár.

Šéf komory poukázal na to, že lekár každodenne prijíma závažné rozhodnutia a jeho prvoradým záujmom je prinavrátenie zdravia svojmu pacientovi. „V komplikovanom systéme zdravotnej starostlivosti sú práve lekári pri vykonávaní praxe stále viac vystavovaní tlaku vyplývajúcemu z nepriaznivých pracovných podmienok a nedostatku zdrojov,“ myslí si Kollár.

Pacientske združenie sa chce zamerať na edukáciu lekárov aj pacientov. „Ako komunikovať s pacientom by mohlo byť predmetom už na lekárskych fakultách,“ navrhuje Kollárik.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že takéto školenia už fungujú v rámci projektu Pýtajte sa lekára. Sťažnosti na komunikáciu zdravotníckeho personálu dostáva totiž aj rezort. „Ministerstvo zdravotníctva aj preto poskytlo možnosť zdravotníkom vzdelávať sa v oblasti komunikácie, absolvovať školenia či kurzy. Iniciovali sme aj projekt s názvom Pýtajte sa lekára,“ vysvetľuje Šoltésová.

Zástupcovia pacientskeho združenia sa nechcú uspokojiť s tým, že majú prieskum. Tento týždeň sa chystajú na ministerstvo, aby začali diskusiu o tom, ako zlepšiť život pacientom. Prieskum bol unikátny v tom, že doteraz sa nerobil v takom rozsahu. Na otázky odpovedalo 650 ľudí vo veku 40 až 79 rokov. Pacienti sa vyjadrovali ku kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, k dostupnosti vyšetrenia v kardiologických ambulanciách, ku komunikácii so zdravotníckym personálom aj k dostupnosti liekov a modernej liečby.