Mestu zazlieva, že viac od nej berie, ako jej dáva, a rozhodnutia mestských poslancov idú proti tamojším obyvateľom. O odčlenení Šalkovčania rozhodli v referende už pred osemnástimi rokmi, ale doteraz k nemu nedošlo.
Postavili skládku odpadu a zrušili malotriedku
Návrh dohody o odčlenení petičný výbor za osamostatnenie Šalkovej predložil mestu. Banská Bystrica v súčasnosti dokument analyzuje. Snahy o obnovu samostatnej obce, ktorá sa stala súčasťou mesta v 70. rokoch minulého storočia, nabrali na intenzite v posledných týždňoch.
„Vrcholom všetkého bolo, keď nám bez akéhokoľvek varovania zrušili z večera do rána našu málotriednu školu. Bola to ďalšia rana, ktorú nám uštedrili. Už predtým, napriek nášmu nesúhlasu, tu postavili skládku komunálneho odpadu či malú vodnú elektráreň priamo pri rodinných domoch, ktorá ľuďom znepríjemňuje život,“ hovorí predseda petičného výboru za odčlenenie Šalkovej Ján Bacík.
V súčasnosti žije v tejto mestskej časti viac ako tisíc obyvateľov. Ťažké srdce na mesto majú aj pre zbabranú kanalizáciu, na ktorú je problém napojiť sa, pre zničené cesty v dôsledku výstavby mestského obchvatu i priemyselného parku v ich blízkosti, ako aj pre slabú vybavenosť.
Ľuďom prekáža nezáujem mesta
Väčšina miestnych si myslí, že vo vlastnej obci by sa im žilo lepšie. „Už sa to malo oddeliť dávno a mohol byť pokoj. Mesto len berie a nič nedáva, stále na nás zabúda,“ konštatuje Jaroslav Dobrík, ktorý si pamätá časy, keď bola Šalková samostatná.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
„Čo sa doma navarilo, to sa doma zjedlo, teraz navaria inde a my to musíme jesť. Už len taký priechod pre chodcov pred obchodom, dva roky o tom hovoria a stále tam nie je,“ dodáva.
Za pravdu mu dáva aj sused z ulice pri vodnej elektrárni. „Všetko, čo sa im nehodí, dajú k nám. Tuto máme elektráreň, ktorá nám hučí rovno pod oknami, a tamto mestské smetisko. Keď ho stavali, sľúbili nám, že nebudeme platiť za odpad. Trvalo to asi rok a odvtedy platíme ako všetci ostatní,“ hnevá sa.
Máriu Randovú rozhorčuje nielen nečakané zrušenie tamojšej školy, ale aj to, že mesto o Šalkovú nejaví nijaký záujem. „Z tých peňazí, čo idú do mesta, by sa tu dalo urobiť podstatne viac ako teraz. Máme detské ihrisko, ktoré zaplatil súkromný podnikateľ, ani len to nebolo mesto schopné pre deti urobiť,“ hovorí.
Aj ďalší poukazujú, že z peňazí, ktoré zo Šalkovej plynú do mestskej pokladnice, sa im nevracia takmer nič. Zaťažko je mestu dokonca aj pokosiť trávu.
„Okrem podielových daní, daní z nehnuteľností, ktoré platia občania, je tam priemyselný park a dosť firiem, ktoré do mesta prinášajú nemálo peňazí, pričom starostlivosť zo strany mesta o túto mestskú časť je neadekvátna,“ hovorí mestský poslanec Marcel Pecník, ktorý zastupuje Šalkovú.
Nájdu sa však aj takí, ktorí odtrhnutie od Banskej Bystrice nepovažujú za najlepší nápad. Obávajú sa, že obec ako samostatná by to nezvládla.
V referende boli za osamostatnenie
Väčšina obyvateľov Šalkovej sa za osamostatnenie vyslovila už v roku 1996. Banskobystrickí mestskí poslanci referendum uznali. Vtedajšiemu vedeniu mesta uložili, aby odčlenenie zabezpečilo, proces však nebol dotiahnutý do konca.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Podľa Bacíka sa tak nestalo preto, lebo mesto ich hrubým spôsobom zastrašovalo. V roku 2011 sa petičný výbor obrátil na Ústavný súd. Ten koncom roka 2012 okrem iného konštatoval, že referendum je vykonané v súlade s vtedy platnou legislatívou a je nepremlčateľné.
Primátor Peter Gogola referendum o odčlenení Šalkovej nespochybňuje. „Budeme konať v zmysle zákona a v žiadnom prípade nechceme, aby ktokoľvek trpel pocitom, že jeho záujmy boli poškodené alebo ignorované,“ vyhlásil pre médiá.
V rámci dohody o odčlenení sa bude riešiť delenie majetku a vyčleňovať kataster, ktorý je teraz už iný, ako bol kataster pôvodnej obce. Návrh, ktorý predložil petičný výbor, skúmajú mestskí právnici z územného a majetkového hľadiska.
„Momentálne sa uskutočňuje analýza, po nej bude stanovisko predložené primátorovi mesta,“ uviedla hovorkyňa primátora Martina Kanisová. Ten rozhodne o ďalšom postupe.
Banská Bystrica má v súčasnosti bezmála 78-tisíc obyvateľov. O aké územie a majetok by po oddelení Šalkovej prišla, zatiaľ nie je jasné. Ani to, ako všetko napokon dopadne. A čo hovoria ľudia z iných častí mesta? „Keď sú presvedčení, že im bude lepšie, ak sa osamostatnia, tak si myslím, že je to v poriadku,“ povedala Anna Luptáková. Päťdesiatnik Ondrej sa nazdáva, že mesto si len tak túto mestskú časť nepustí.
„Investovalo tam do priemyselného parku aj do skládky odpadu a má z toho aj príjmy. Určite by sa nechceli odtrhnúť, keby im mesto venovalo podstatne viac pozornosti a vnímalo ich potreby,“ naznačil.
Šéf petičného výboru Bacík uviedol, že ak mesto nebude naklonené dohode, sú rozhodnutí tento problém posunúť do Štrasburgu. Spomínaná dohoda je totiž súčasťou návrhu o rozdelení obce, o ktorom v konečnej fáze rozhoduje vláda.