Premiér to spomenul v súvislosti s ohlásenými plánmi amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý požiadal v utorok Kongres o miliardu dolárov na podporu vojenských aktivít a zvýšenie vojenskej prítomnosti americkej armády v Európe. „Základným strategickým záujmom Slovenska je posilňovanie prítomnosti NATO v strednej Európe a Slovensko by sa k tomu malo prihlásiť hneď na začiatku, keď po ruskom útoku na Krym začali Poľsko a pobaltské štáty volať po väčšej angažovanosti NATO v našom regióne,“ vyhlásil šéf CENAA Ondrejcsák, ktorý bol v minulosti aj štátnym tajomníkom ministerstva obrany.
Zároveň upozornil, že Ficovo vyhlásenie ide aj proti regionálnej solidarite a podkopáva to naše strategické partnerstvo s Poľskom, ktoré je kľúčové pre slovenskú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. „Zároveň sa rozbíjajú základy visegrádskej spolupráce, ktorá prestáva mať zmysel, ak sa jednotliví členovia nedokážu dohodnúť ani na základných strategických otázkach,“ dodal Ondrejcsák.
Premiér Fico vyhlásil, že si nevie predstaviť, že by na našom území boli cudzí vojaci na základniach. „Neviem si predstaviť, že by tu boli protiraketové stanice, ktoré by opatrovali zahraniční vojaci,“ povedal v stredu po rokovaní vlády. Dodal, že to hovorí sám za seba, pretože Slovensko nebolo o nič také požiadané. Podľa Fica bude dôležité poznať detaily Obamovho plánu. Otázka vstupu akýchkoľvek vojakov na územie Slovenska je podľa Fica dvojstrannou záležitosťou medzi Slovenskom a krajinou, ktorá navrhuje takéto riešenie.
„Slovensko už má svoje historické skúsenosti s účasťou cudzích vojakov, spomeňme si na inváziu v roku 1968, preto je táto téma pre nás mimoriadne citlivá,“ uviedol premiér. Povedal, že ako členský štát NATO si chceme plniť záväzky, ktoré z členstva vyplývajú, hoci je to ťažké, najmä pokiaľ ide o financovanie. „Ale vieme spolupracovať napríklad v rámci tréningu a prípravy,“ dodal s tým, že výcvikové stredisko Lešť často využívajú aj vojaci z iných armád.
Podľa Ondrejcsáka je úplne nepochopiteľné, že premiér porovnal okupáciu Československa v roku 1968 Sovietskym zväzom s rodinou demokratických štátov, ktoré sa snažia vyjadriť strategickú solidaritu so svojimi spojencami v strednej Európe.
Fica kritizujú aj poslanci opozície
Za nehoráznosť a urážku slovenských spojencov a obetí okupácie z roku 1968 označil poslanec za SDKÚ Martin Fedor stredajšie vyjadrenia premiéra. Fico by sa mal podľa poslanca z SDKÚ Ivana Štefanca za svoje výroky spojencom ospravedlniť.
Štefanca mrzí, že Fico sa správa ako agent ruských záujmov. Záujmom Slovenska a prioritou zahraničnej politiky by podľa Štefanca malo byť mať stabilného a bezpečného suseda na východnej hranici. „Myslím si, že je namieste, aby sa za tieto škandalózne výroky, ktoré premiér zverejnil, ospravedlnil našim spojencom,“ konštatoval Štefanec. Na najbližšom výbore pre európske záležitosti bude žiadať účasť premiéra, Fico by podľa neho mal poslancom vysvetliť výroky, ktoré Štefanec považuje za neadekvátne a škandalózne.
„Máme tu situáciu, keď pán predseda vlády spochybňuje spojencov a tým zároveň aj základy našej bezpečnosti,“ povedal dnes novinárom Fedor. Fico tak podľa jeho slov píli pod Slovenskom konár jeho dôveryhodnosti. „To naozaj premiér považuje spojencov v NATO, ktorí sem mimochodom ani neplánujú prísť, za okupantov?“ pýtal sa exminister obrany. Fedor Ficovi pripomenul, že keď Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym, bol ticho a bál sa vysloviť slovo agresia.
Vyjadrenie premiéra Fica kritizuje aj ďalší poslanci opozície. Šéf hnutia NOVA Daniel Lipšic výrok predsedu vlády považuje za nešťastný. „Možno z neho dedukovať úplný hodnotový zmätok v premiérovej hlave,“ uviedol vo svojom stanovisku šéf hnutia NOVA Daniel Lipšic.
V Česku podobnú debatu rozvíril v máji minister obrany Martin Stropnický, keď v rozhovore s agentúrou Reuters povedal, že trvalé rozmiestnenie vojakov NATO v Česku by predstavovalo problém kvôli historickým skúsenostiam s pobytom sovietskych vojsk. Stropnický si za to vyslúžil kritiku od českej opozície a premiér Bohuslav Sobotka vtedy označil jeho výroky za nešťastné.
Sobotka tento týždeň v reakcii na Obamovo vyhlásenie povedal, že Česká republika nevolá po posilnení vojenskej prítomnosti Severoatlantickej aliancie v Európe, pretože krajina nič také s ohľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu nepotrebuje. Slová českého premiéra vyvolali kritické ohlasy na českej politickej scéne a prezident Miloš Zeman naznačil, že Sobotkovo vyhlásenie považuje za chybu.
Biely dom vydal prehľad vojenských aktivít USA v Európe
Biely dom od marca podniká bilaterálne aj v rámci NATO kroky, ktoré majú uistiť partnerov v Európe o pripravenosti USA obhajovať ich bezpečnosť a územnú celistvosť ako členov NATO. Uvádza sa to v správe, ktorú vydal tento týždeň Biely dom. Prezident Barack Obama v Poľsku v utorok ohlásil prehodnotenie vojenských aktivít USA v reakcii na nové bezpečnostné výzvy. Washington chce do Európy vyslať viac vojakov a vybavenia, a preto prezident požiadal Kongres o schválenie miliardy dolárov na tieto účely.
Podľa Bieleho domu požadovaná miliarda dolárov má v budúcom roku USA umožniť:
- Znásobiť výcvik, manévre a rotáciu vojakov v Európe najmä na území novších spojencov.
- Rovnako ako v Poľsku aj inde rozmiestniť vojenských plánovačov a zvýšiť tak schopnosť spojencov pripraviť širokú škálu výcvikových aktivít.
- Umožniť posilnenie NATO rozmiestnením vybavenia a vylepšením základní a infraštruktúry v Európe.
- Zvýšiť účasť amerického námorníctva v námorných silách NATO vrátane trvalejšieho nasadenia v Čiernom a Baltskom mori.
- Budovať partnerské kapacity blízkych priateľov ako Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina, aby tieto krajiny mohli pracovať po boku USA a NATO a prispieť k vlastnej obrane.
Revízia súčasnej prítomnosti v Európe s ohľadom na nové bezpečnostné výzvy na kontinente nie je na úkor iných obranných priorít, akými je nové vyváženie síl v Ázii. Za súčasného financovania už USA s NATO vykonali tieto kroky:
- V apríli bolo nasadených 600 výsadkárov zo 173. leteckej brigády v rotačnom tréningu v Estónsku, Litve, Lotyšsku a Poľsku. Je to v rámci rozšírenia výcvikových aktivít USA s európskymi partnermi, ktoré sa budú konať niekoľko najbližších mesiacov.
- Začiatkom apríla USA vyslali do Čierneho mora torpédoborec Donald Cook. Pred odchodom 24. apríla loď navštívila rumunský prístav Konstanca a zúčastnila sa spoločných manévrov s rumunským námorníctvom.
- Po nej bol do Čierneho mora vyslaný torpédoborec Taylor a vykonal bilaterálne operácie s Rumunskom a Gruzínskom.
- 23. mája do Čierneho mora priplával torpédoborec Vella Gulf. Zúčastňuje sa spoločného cvičenia s tureckým námorníctvom a navštívil prístav Batumi.
- V marci USA zrýchlili rotáciu príslušníkov letectva slúžiacich v Poľsku a zvýšili počet strojov F-16. Tieto stroje a personál sú využívané pri spoločnom výcviku s poľským letectvom.
- Od polovice marca americké tankovacie lietadlá podporujú stroje AWACS hliadkujúce nad Poľskom a Rumunskom.
Vopred plánované, ale rozšírené americké opatrenia:
- 7. marca priplával do Čierneho mora torpédoborec Truxtun na spoločné cvičenie s bulharskými a rumunskými námornými silami.
- 6. marca USA umiestnili k súčasným štyrom dodatočných šesť strojov F-15C v Litve na posilnenie misie, ktorá stráži vzdušný priestor nad Estónskom, Litvou a Lotyšskom. V Poľsku pôsobili posily z Británie, Francúzska a Dánska, Kanada dodala lietadlo na misiu v juhovýchodnej Európe.
Trvalé opatrenia USA:
- V Európe slúži asi 67-tisíc amerických vojakov, z nich 57-tisíc podlieha európskemu veleniu a 10-tisíc veleniu iných oblastí, napríklad Afriky.
- USA prisľúbili niekoľko tisíc vojakov silám rýchlej reakcie NATO, medzi ktorými budú ľudia z brigády texaskej obrnenej divízie, vojenská loď, tankovacie lietadlá a sprievodné lode.
- USA vysielajú dvakrát do roka do Európy jednotku o veľkosti práporu na dvojmesačnú rotáciu.
- Príspevok USA k európskej raketovej obrane zahŕňa obranný radar v Turecku, zámer rozmiestniť štyri torpédoborce s protiraketovým systémom Aegis v Španielsku – prvý z nich priplával vo februári. Dva pozemné radarové sytémy Aegis majú byť v Rumunsku (2015) a Poľsku (2018).
- Na základni v Rumunsku je trvalo 500 amerických vojakov a 175 dočasne umiestnených členov námornej pechoty.