Harabin o tomto kroku informoval na Kolokviu Siete predsedov najvyšších súdov Európskej únie, ktorí boli podľa jeho slov z návrhu zdesení a budú sa k tejto téme vyjadrovať. „Pýtam sa, prečo nie sú policajno-spravodajské previerky na prezidenta, na členov vlády, na premiéra, na štátnych tajomníkov, na poslancov? Veď tí rozhodujú o oveľa závažnejších veciach ako sudcovia,“ povedal v pondelok Harabin. Pripomína, že on už po prvom januárovom rokovaní expertov o navrhovanej novele ústavy u predsedu parlamentu Pavla Pašku najostrejšie vystúpil proti previerkam. „Preto zrejme ma už Smer nechcel za predsedu najvyššieho súdu, alebo ma neodporúčal. To bol asi dôvod,“ povedal Harabin.
Harabin predpokladá, že súdna rada prijme k previerkam sudcov stanovisko, sám to navrhol do programu. Keby sa previerky zaviedli, tak by to bol policajný štát, hovorí Harabin. Previerky sudcov by sa mohli jedine zrušiť, napadnúť na ústavnom súde sa nedajú, keďže sú v novele ústavy.
„Keby tu bola motivácia očistiť verejný život od korupcie, od úplatkárov, od tunelárov, od podvodníkov, od rozkrádačov, tak musia tie bezpečnostné previerky byť na členov vlády, na štátnych tajomníkov, poslancov, riaditeľov colných, daňových úradov,“ poznamenal. Harabin a dodal, že sudcovia netunelovali, nekradli a neprivatizovali.