Slovensko dáva na vedu 0,8 percenta ročného výkonu ekonomiky, čo sa má do roku 2020 zvýšiť na 1,2 percenta. Nie je to málo ambiciózny plán, keď napríklad Česko ide na dve a Rakúsko dokonca na štyri percentá?
Tento cieľ bol schválený ešte minulý rok na rade vlády pre vedu, techniku a inovácie. Vtedy sme na vedu dávali ešte len 0,48 percenta hrubého domáceho produktu. Potom sa však urobil audit a zistilo sa, že je to 0,8 percenta. Toto číslo by bolo dobré rozložiť na verejné a súkromné výdavky. Toto je problém Slovenska. My máme veľmi nízky podiel privátnych výdavkov na vedu. Vo vyspelých krajinách je to pritom podiel 2 : 1 v prospech súkromných zdrojov.
Slovensku sa dlhodobo nedarí získať peniaze napríklad od Európskeho výskumného centra (ERC), ktoré má k dispozícii až osem miliárd eur.
Všetky krajiny strednej a východnej Európy sú na tom katastrofálne, čo sa týka čerpania zdrojov z ERC. Nedokážeme sa presadiť a podľa mňa sa v blízkej budúcnosti ani nepresadíme. To sa týka rámcových programov aj Horizontu 2020. Dôvodov je na to viacero, ale to by asi bolo na samostatný rozhovor. Museli by sme jednoducho zmeniť celý systém hodnotenia.
Ako je to s grantovými agentúrami na Slovensku, ako tie prispievajú na vedu?
Máme len dve grantové agentúry. Vegu a APVV. To je strašne málo. Vega pritom ani nie je klasická grantová agentúra. Robí prerozdeľovanie inštitucionálnych prostriedkov súťažným spôsobom, pričom k dispozícii má necelých 15 miliónov eur. APVV momentálne nemá ani na zazmluvnené projekty a tam tá suma je asi 27 miliónov na celý rok. To, čo išlo zo štrukturálnych fondov, je rádovo viacej na rok, no tieto fondy nemajú ten klasický systém. Práve preto v novej Stratégii inteligentnej špecializácie, ktorá bola veľmi pozitívne hodnotená v Európskej komisii, sa hovorí o integrácii grantových agentúr s vytvorením dvoch silných subjektov. Jedna by bola vedecká agentúra pri ministerstve školstva a druhá zase technologická agentúra pri ministerstve hospodárstva. Tá by mala na starosti inovácie. Prostriedky z nich by sa prerozdeľovali súťažným spôsobom. Toto sú hlavné problémy a bolo by to treba čo najskôr riešiť.
Ktoré inštitúcie najviac prispievajú k vedeckému pokroku a majú dobré výsledky?
Výsledky výskumu robí päť univerzít a SAV. Tie dodávajú 97 percent výsledkov. (Na Slovensku je 23 verejných a štátnych vysokých škôl a 12 súkromných vysokých škôl – pozn. red.)
Ako by bolo možné do výskumu zapojiť viac firiem?
Firmy by mali byť motivované, aby do výskumu investovali. Napríklad v iných krajinách im dávajú daňové úľavy, aby si o danú sumu, alebo jej časť, čo dajú do výskumu, mohli odpísať z daňového základu.
Malo by Slovensko podporovať vedu a výskum plošne alebo sa radšej zamerať na vybrané vedecké oblasti?
Často sa nadáva na Brusel, že priveľa byrokracie a podobne. No napríklad v Bruseli nám dali veľmi jednoduché zadanie: Povedzte nám, v čom ste dobrí a my vás v tom podporíme. To treba jasne zadefinovať. Dobrí sme napríklad v materiálovom výskume, ktorý ide do automobilového priemyslu, energetiky, elektrotechnického priemyslu. Ďalej sú to biotechnológie, biomedicínsky výskum alebo životné prostredie. Zanedbať nemôžeme ani excelentný základný výskum. Rovnica je jasná. Základný výskum vedie k aplikovanému výskumu a ten k inováciám.
O inovácie by mali mať záujem najmä firmy. V akom stave je spolupráca vedcov s firmami?
Akademický sektor, samozrejme, vie firmám pomôcť napríklad rôznymi analýzami. No na zlepšenie spolupráce by mala vzniknúť istá komunikačná platforma. Takisto z minulého programovacieho obdobia sa nakúpilo množstvo prístrojov, ktoré by sa mali ponúknuť firmám. Viete, sú to drahé prístroje, no podnikateľ ich potrebuje len na jednu analýzu, a tak si ich predsa nebude kupovať sám.
A ako je to s mladými výskumníkmi, doktorandmi a podobne?
Za SAV môžem povedať, že by sme privítali viac doktorandov. Kapacity na to máme. Často však pravidlá nie sú dobre nastavené. Viem, že sa chystá novela vysokoškolského zákona, kde sa mení spôsob garantstva doktorandského štúdia. Problémom ale zostáva nedostatok finančných zdrojov. Ja by som napríklad navrhol, aby boli doktorandi podporovaní aj z toho balíka 200 miliónov eur určeného na vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí. Vysokoškolák skončí v 23–24 rokoch štúdium, a keby išiel ďalej na doktorandské štúdium, tak by vlastne uvoľnil pracovné miesto v súkromnej či vo verejnej sfére nejakému inému študentovi, ktorý už ďalej študovať nechce alebo nemôže.
