Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú schválil parlament. Právna norma poslancov za Most-Híd Józsefa Nagya a Eleméra Jakaba predpokladá, že do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín budú zapojené aj iné orgány ochrany prírody, ako napríklad samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť neznamená zvýšené náklady.
Obce a mestá majú dostať právomoc upozorňovať a odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníka pozemkov. “Obce a mestá majú prirodzený prehľad o situácii v ich katastri, dostávajú medzi prvými informácie a sťažnosti od občanov, disponujú finančnou flexibilitou a vedia lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstránenie inváznych rastlín vo svojom katastri,“ vysvetlil Nagy.
Takisto podľa neho obce a mestá majú efektívnejšie páky na prinútenie vlastníkov parciel odstrániť invázne rastliny, ako aj na vymáhanie peňazí za odstraňovanie, ako štátny orgán ochrany prírody. Jeho návrh spresňuje aj hraničný termín pre odstraňovanie ambrózie palinolistej do 1. júla bežného roka, teda pred rozkvitnutím a zamorovaním územia silne alergénnym peľom. “Konkrétne určený termín sa veľmi pozitívne osvedčil vo viacerých krajinách,” zdôvodnil Nagy.
Pred rokom prijatý zákon o ochrane prírody a krajiny podľa poslanca alergikom pred inváznymi druhmi rastlín nepomohol. „Zákon nepriniesol žiaden pokrok v odstraňovaní inváznych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa naďalej rozširuje,“ povedal Nagy s tým, že zákon v praxi nemá žiaden účinok, pretože orgánom, ktorý je oprávnený konať, je podľa prijatej novelizácie Štátna ochrana prírody.
Tá je však podľa neho finančne a personálne poddimenzovaná, jej jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu a finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu.
Ambrózia palinolistá je veľmi silným alergénom, na ktorú je citlivých podľa Nagya takmer 80 percent populácie postihnutej alergiami dýchacích ciest, čiže skoro milión obyvateľov.