Nástrahy leta číhajú najmä na deti

A nielen tam, počet úrazov detí v čase leta stúpa všade, najviac v okolí jazier a rekreačných oblastí. Deti podceňujú pri hrách či športe svoje schopnosti, chybu robia aj rodičia. Rizikové je najmä bicyklovanie a kúpanie.

Ročne na Slovensku zomrie po úraze 120 detí do 14 rokov, čím sa zaraďujeme medzi krajiny s najvyššou úrazovosťou v rámci EÚ. Riziká sú vyššie v lete. Vlani počas prázdnin len v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave prijali vyše 7 500 malých pacientov, čo bolo o 500 viac ako rok predtým. Podľa primára urgentného príjmu bratislavskej detskej nemocnice Marcela Brennera najčastejšími príčinami úrazov u detí boli nepozornosť a zlyhanie ľudského faktora, teda dozoru detí.

Dopravný analytik Jozef Drahovský potvrdzuje, že nehôd, v ktorých sú účastníkmi deti, je v lete viac ako počas školského roka. „Súvisí to s tým, že deti robia aj také aktivity, ktoré cez školský rok nerobia a tiež nie sú vždy pod takým dozorom. Rodičia sú zamestnaní, nemôžu si zobrať dvojmesačné voľno,“ hovorí Drahovský.

Pribúdajú úrazy najmä na bicykli, či kolobežkách. „Dochádza k stretu s motorovými vozidlami, pribúdajú úrazy cyklistov medzi sebou alebo pri páde,“ povedal. Kým počas školského roka do mesiaca dieťa najazdí možno 10 hodín, počas prázdnin je to za mesiac aj dva razy viac. „Ak je počas mesiaca istá nehodovosť, tak počas prázdnin tým, že jazdia viac, je počet úrazov vyšší,“ podotkol.

Najmä na dedinách vídať na ceste deti, ako jazdia na bicykloch bez ochrannej prilby. Tie menšie sú dokonca samy, hoci by mali mať dozor staršej osoby. Počas minuloročných prázdnin zavinili deti na bicykloch 27 dopravných nehôd. Tri deti sa pri nich ťažko zranili. Polícia aj preto radí rodičom, aby deťom nedovolili hrať sa na ceste, aj keď v zdanlivo pokojnej ulici.

Policajný viceprezident Ľubomír Ábel hovorí, že rodičia by sa mali s deťmi porozprávať a upozorniť ich na možné riziká. Dieťa mladšie ako 15 rokov musí mať cyklistickú prilbu, a to bez ohľadu na to, či jazdí na bicykli v obci alebo mimo nej. Za zníženej viditeľnosti treba mať na odeve reflexné prvky. „Dieťa mladšie ako 10 rokov smie na ceste s výnimkou cestičky pre cyklistov, poľnej cesty, lesnej cesty a obytnej zóny jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobilá, aby na ňu dozerala,“ dodal Ábel.

V snahe predísť letným tragédiám prijímajú opatrenia aj kúpaliská. Na biokúpalisku vo Veľkom Krtíši umiestnili pod móla špeciálne mriežky, ktoré bránia ľuďom vplávať do tohto priestoru. Vlani krátko pred prázdninami sa tu utopil 14-ročný Daniel. Vplával pod mólo, spod ktorého sa už nedostal.

Svedkovia spomínajú, že vtedy boli pri bazéne dvaja plavčíci. Jeden z nich tesne pred tragédiou zachraňoval vo vode iného chlapčeka, druhý bol na veži priamo nad mólom a na miesto, kde k nešťastiu došlo, nevidel. Toto leto budú mať podľa vedúceho kúpaliska Jána Kunštára päť plavčíkov. „Jeden je pri malom bazéne, dvaja sú pri veľkom a ďalší dvaja pri toboganoch,“ konštatuje Kunštár. Kúpalisko prevádzkuje mesto. Jeho hovorkyňa Erika Grega zdôraznila, že samotné ochranné mriežky a plavčíci nemôžu byť zárukou, že k nijakej tragédii nedôjde. „Postarať by sa o to mali aj samotní návštevníci kúpaliska tým, že budú dbať o bezpečnostné pokyny,“ podotkla Grega.

Lekári odporúčajú, aby najmä malé deti do päť rokov pri kúpaní rodičia ani na okamih nespustili z očí. Pre staršie deti bývajú nebezpečné skoky do vody z veľkej výšky. U netrénovaných skokanov pritom hrozí pre chybné držanie tela pri náraze na hladinu poškodenie miechy a doživotné ochrnutie. Na kúpaliskách bývajú pre deti rizikové tobogany. Mali by na ne chodiť deti až od 10 rokov, tie mladšie s vestami a rukávikmi. Deti sa na toboganoch rozbláznia a aj neplavci sú menej opatrní ako za iných okolností. Najčastejšie pri bazénoch dochádza k úrazom pri skokoch zo skokanských zariadení, pri skokoch zo strán, pri skokoch neplavcov či pošmyknutiach na schodíkoch.

Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková hovorí, že deti si cez prázdniny myslia, že leto bude podľa ich predstáv. „Často sa chcú vyhnúť akýmkoľvek hraniciam či pravidlám a ako hovoria – užiť si to,“ tvrdí Tóthová Šimčáková.

Vysvetľuje, že deti do desať rokov majú problém s tým, aby naozaj vnímali realitu a nemali tendenciu si ju prispôsobovať. „Sklon k pochopeniu skutočnosti prichádza až okolo 10 – 12 roku. Preto aj doba, keď ich môžeme nechávať cez prázdniny samy doma, je v období od 12 rokov, keď dieťa by už malo chápať, že sú veci, ktoré by malo dodržiavať,“ hovorí psychologička. Tiež podľa nej závisí od povahy dieťaťa. „Ak je to dieťa, ktoré pravidlá dodržiava, možno ho nechať bez dozoru. Ale ak viem, že mám dieťa živé, akčné, tvorivé, musím myslieť na to, že ho treba mať oveľa viac na očiach. Pri hyperaktívnych deťoch vždy hovorím, že oči treba mať stále na deťoch, aby sa im naozaj niečo nestalo,“ dodala.