Ten už podpísal spomínanú novelu ústavy, parlament medzičasom už schválil aj vykonávacie predpisy k nej. Práve tie stanovujú aj „technický“ postup preverovania sudcov. „Myslím si, že je zhoda v tom, že dôležité sú vykonávacie predpisy. A jediným orgánom, ktorý môže vysloviť ústavný nesúlad vykonávacieho predpisu, je náš Ústavný súd. Takže asi touto cestou sa budeme pohybovať ďalej,“ povedala po stretnutí s Kiskom prezidentka združenia Katarína Javorčíková.
Vykonávacie predpisy k novele ústavy, teda novelu zákona o sudcoch a súvisiacich zákonoch, by mohla dať na ústavný súd skupina poslancov. V septembri vojde do platnosti spomínaná novela, a tá prinesie kompetenciu podávať podnety na ústavný súd aj do rúk predsedu súdnej rady. Podľa informácií by sa sudcovia nespokojní s previerkami mohli pokúsiť práve o takúto cestu, dostať previerky na Ústavný súd.
Prezident Kiska podľa jeho poradcu a experta na ústavné právo Jána Mazáka úplne chápe politickú aj zákonodárnu moc, že sa rozhodla prijať také radikálne riešenie, pretože dôveryhodnosť slovenského súdnictva je na najnižšej možnej úrovni. „Na druhej strane prezidentovi neušlo ani to, že ide o veľmi neštandardné riešenie, ktoré by mohlo naraziť na limity v Ústave SR a mohlo by znamenať aj porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,“ povedal Mazák.
Podľa neho je prezident zdržanlivý, lebo ak by mal niekto takýto záver vysloviť, tak je to ústavný súd. Kancelária prezidenta nevidí dôvod, aby prípadné podanie na ústavný súd neurobil nový predseda alebo predsedníčka súdnej rady, keďže od septembra bude mať takú právomoc. „Keď sa chcú chrániť sudcovia – prosím. Nech požiadajú ústavný súd sami o to, aby sa vyslovil záväzne k tomu, či takéto celoplošné previerky sú alebo nie sú v súlade s ústavou, prípadne aby požiadali o dočasné pozastavenie účinnosti takéhoto zákona,“ dodal Mazák.
Prezident sa podľa jeho slov bude snažiť tento proces čo najviac urýchliť tým, že vykonávací predpis čo najskôr podpíše, ak v ňom nenájde iné problémy, ktoré s previerkami nesúvisia. Názor Mazáka, ktorý v minulosti bol sudcom aj predsedom ústavného súdu, je v otázke časti vykonávacieho predpisu o plošných previerkach jasný. „Ako sudca ústavného súdu by som určite hlasoval v konaní o súlade právnych predpisov za to, že v tejto časti by nemal byť v súlade s ústavou,“ vyhlásil. Podľa neho by sa malo selektovať, koho zo sudcov treba preveriť. Tento výber by mali robiť sudcovia. „Sami medzi sebou, oni sa poznajú najlepšie,“ dodal.
Javorčíková hovorí, že sa s prezidentom zhodli na tom, prečo sú paušálne previerky pre sudcov nebezpečné a neprijateľné. Prezidentka sudcovského združenia poukázala na to, že táto ústava prináša aj také ustanovenie o preverovaní sudcov, ktoré je v poriadku. Ide o selektívne previerky sudcov, voči ktorým sú konkrétne podozrenia vo vzťahu k ich majetku, kontaktom a správaniu. „Voči tomu my sa ani nebránime, lebo v takýchto prípadoch pri selektívnych previerkach by rozhodoval disciplinárny súd ako konečný orgán, kde je zaručený proces pre sudcu tak ako má byť, teda aby mohol uplatniť svoju obranu,“ vysvetľovala.
Paušálne previerky sudcov prinášajú podľa nej prezumpciu viny. Podľa združenia sú v rozpore s ústavným princípom nezávislosti súdnej moci a európskymi štandardmi, prekážajú im najmä previerky sudcov, ktorí už talár nosia. Spomedzi 1 400 slovenských sudcov už 625 podpísalo stanovisko proti takémuto preverovaniu, ktoré pôvodne iniciovali bratislavskí sudcovia. Pridalo sa k nemu aj sedem plén sudcov.