Dôvody demisie si Malatinský a Čaplovič nechali pre seba

Sú dvaja a to, či opúšťajú vládu dobrovoľne, alebo po odporúčaní premiéra, ani jeden z nich nepovedal. Po dvoch rokoch a necelých troch mesiacoch od nástupu do funkcie podali v stredu demisiu ministri školstva Dušan Čaplovič a hospodárstva Tomáš Malatinský. Ide o prvých ministrov, ktorí odchádzajú z vlády po jej vymenovaní v apríli 2012. V prvej vláde Roberta Fica, ktorá bola koaličná, padlo až 12 ministrov.

02.07.2014 09:38 , aktualizované: 20:00
debata (76)

O dôvodoch svojho odchodu Malatinský len čo-to naznačil. „Neviem o žiadnom veľkom zlyhaní. Každopádne je čas možno na nejakú zmenu, vôbec sa tomu nebránim,“ povedal v stredu po rokovaní vlády. Podľa neho návrh na jeho odchod vyplynul z mnohých diskusií a nemyslí si, že môže súvisieť s tým, že „som jeden z najhorších členov vlády“. Nie je si vedomý ani nejakého prehrešku, ktorý by spôsobil.

V polovici apríla však Malatinský priznal kritiku premiéra. Fico sa ho pýtal, prečo Slovensko nie je vyššie v rebríčku podnikateľského prostredia jednotlivých krajín. „Povedal som mu, že to nie je otázka jedného ministra. To je vizitka celej vlády a je tam mnoho rezortov, ktoré musia zabrať, aby sme sa v rebríčku posunuli vyššie,“ vravel vtedy Malatinský.

Čaplovič sa v stredu médiám vyhol. Prostredníctvom tlačového vyhlásenia len oznámil podanie demisie a návrat do poslaneckých lavíc v parlamente. „Naďalej budem plniť programové vyhlásenie vlády, budem aktívne pôsobiť v parlamente a rovnako aj spolupracovať s pánom premiérom,“ uviedol Čaplovič.

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Kandidáti.

Sociológ Martin Slosiarik vníma odchod obidvoch ministrov ako symbolický akt voči voličom. „Chápem toto prepriahanie aj ako istý signál pre voliča, že aj keď nezazneli výčitky, sú tu isté výhrady a dôsledky môžu byť vyvodené aj voči ministrovi,“ povedal sociológ.

Prezident Andrej Kiska obidvoch ministrov odvolá. Premiér hlave štátu už navrhol nových členov vlády. Malatinského by mal nahradiť štátny tajomník rezortu hospodárstva Pavol Pavlis. Čaploviča súčasný štátny tajomník ministerstva financií a podpredseda Smeru Peter Pellegrini. Vymenovanie ministrov by sa malo uskutočniť už vo štvrtok.

Od nového ministra školstva Fico očakáva, že bude pokračovať v otázke duálneho vzdelávania a prepojení teórie a praxe tak, aby sa absolventi vedeli uplatniť na trhu práce. Od ministra hospodárstva čaká aktívne pôsobenie pri získavaní zahraničných investícií.

Vláda na budúci týždeň vymení piatich až šiestich štátnych tajomníkov. Ich mená premiér nepovedal. Na ministerstve financií by mal byť štátnym tajomníkom súčasný poslanec Smeru Daniel Duchoň, v rezorte školstva poslankyňa Smeru Oľga Nachtmannová a v rezorte hospodárstva poradca premiéra Rastislav Chovanec.

Malatinský prišiel do vlády ako nestraník. Teraz má záujem podieľať sa v súvislosti s ukončením činnosti Fondu národného majetku na vytvorení holdingu, ktorý by spravoval rozhodujúce energetické spoločnosti. Podľa neho bude aj pre túto pozície lepšie, keď nebude členom vlády.

Čaplovič mal viac plánov, ako sa mu podarilo naplniť. Najväčší štrajk učiteľov za zvýšenie platov a neochota rezortu financií uvoľniť zo štátnej kasy viac peňazí na školstvo nútili ministra k presadzovaniu nepopulárnych zmien. Tie mali cez nový zákon o financovaní škôl viesť aj k rušeniu škôl s menším počtom žiakov. Predložiť ho mal na jeseň. Presadil však novelu školského zákona, ktorá nastavila minimálne počty žiakov v triedach základných a stredných škôl. Usiloval sa o prilákanie žiakov na stredné odborné školy najmä technického zamerania.

Minister bol kritizovaný za zmenu, podľa ktorej sa pri prijímaní žiakov na stredné školy bude zohľadňovať priemer známok na posledných troch vysvedčeniach. Na gymnáziá by mali ísť len žiaci s priemerom do 2,0 a na stredné odborné školy s maturitou žiaci s priemerom do 2,75. Opozícia toto riešenie napadla na Ústavnom súde. Podobne sa Čaplovič usiloval o zmeny vo financovaní vysokých škôl podľa ich kvality a podpísal nové prísnejšie kritériá komplexnej akreditácie študijných programov.

Zmeny vo vláde ohlásil premiér Fico na sneme Smeru. Povedal tiež, že nastanú aj v strane. Na budúci týždeň by mal mať Smer k dispozícii personálny audit ľudí, ktorí zlyhali vo funkciách vo verejnej správe a na manažérskych postoch. Následne by malo dôjsť k ich výmenám. Rovnako avizoval, že o funkcie prídu aj niektorí šéfovia okresných organizácií strany a následne aj v krajoch.

Za ministrovania Malatinského získal štát SPP

Počas ministrovania Tomáš Malatinského sa štátu podarilo získať úplnú kontrolu nad Slovenským plynárenským podnikom (SPP). Štát prevzal 49-percentný podiel SPP od Energetického a průmyslového holdingu (EPH) začiatkom júna tohto roka. Celý proces tak trval necelé dva roky.

Kroky vlády a ministra hospodárstva v tejto veci ostro kritizovali opoziční poslanci, ktorí sa pokúsili odvolať premiéra Roberta Fica. Ten však spolu s ministrom hospodárstva chceli prevziať SPP hlavne preto, aby štát ovládol cenotvorbu zemného plynu v najväčšom dodávateľovi plynu.

Tomáš Malatinský. Foto: SITA
Malatinský Tomáš Malatinský.

Malatinský ako minister hospodárstva musel riešiť aj problémy s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Náklady na dostavbu sa totiž zvyšovali, pričom zástupcovia štátu viackrát stopli zvyšovanie prostriedkov. Podľa Malatinského totiž nevedel väčšinový akcionár v Slovenských elektrárňach, talianska spoločnosť Enel, vysvetliť použitie prostriedkov. Problémy nastali aj s termínmi dostavby jadrových blokov. Tie nie sú známe ešte ani v súčasnosti. Mali by byť zverejnené v najnovšej analýze, na ktorej pracovali obaja akcionári elektrární, teda štát vlastniaci 34 % akcií a Enel so 66-percentným podielom.

Štátu sa počas šéfovania Malatinského na ministerstve podarilo vyhrať niekoľko dôležitých súdnych sporov v kauze Transpetrol. V nej sa súdi štát so skupinou podnikateľov okolo vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina o 34-percentný podiel slovenského prepravcu ropy. Ilčišin je presvedčený, že spomínaný balík akcií získal v exekúcii roku 1998. Najnovšie vyhral štát súdny spor na košickom krajskom súde. Ten jednoznačne rozhodol, že exekučný prevod 647 akcií spoločnosti Transpetrol do rúk východoslovenských podnikateľov je absolútne neplatný.

V energetike sa ministrovi taktiež podarilo začať s procesom inštalácie inteligentných elektromerov. Naopak, nepodarilo sa mu vo vláde schváliť novú Energetickú politiku SR, ktorá definuje hlavne ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom do roku 2050. Exminister pri hodnotení svojho dvojročného pôsobenia v oblasti energetiky vyjadril vcelku spokojnosť.

Podľa údajov ministerstva hospodárstva počas dvoch rokov pôsobenia Tomáša Malatinského sa podarilo vytvoriť takmer 7 500 nových pracovných miest. Z toho vyše 2 700 pracovných miest vznikne v regiónoch s nezamestnanosťou vyššou ako je priemer nezamestnanosti v SR. Sekundárne by malo vďaka subdodávateľom vzniknúť ďalších 15 tisíc pracovných miest. V rámci Operačného programu Konkurencieschop­nosť a hospodársky rast má byť v najbližšom období vytvorených ďalších približne 9 600 nových pracovných miest.

Ani Malatinský sa ako minister hospodárstva nevyhol schvaľovaniu investičných stimulov pre investorov, aj keď ako bývalý šéf asociácie zamestnávateľov poskytovanie štátnej pomoci kritizoval. Vláda na návrh ministra Malatinského viackrát schválila poskytnutie investičnej pomoci v celkovej výške zhruba 130 miliónov eur.

Malatinský čelil aj rokovaniam so spoločnosťou U.S. Steel, ktorá chcela opustiť košické oceliarne. Strany sa nakoniec dohodli a americký investor nateraz zostáva v Košiciach. Počas ministrovania Malatinského sa taktiež rozbehol proces predaja 49-percentného podielu spoločnosti Slovak Telekom.

Ako minister hospodárstva sľuboval zlepšenie podnikateľského prostredia. Sám Malatinský považuje kroky ministerstva v tejto oblasti za neúspech. Hovorí o pretrvávajúcom veľkom administratívnom zaťažení slovenských podnikateľov. "Je to tak, ako keď trháte burinu, a ona vám stále rastie. To sa mi zdá, že nezvládame tak, ako by sme potrebovali,“ uviedol na jednej zo svojich posledných tlačových besied.

Malatinský ohlásil demisiu v stredu 2. júla. Pripomenul, že do kabinetu prišiel z prostredia mimo politickej strany. „Ja ani dlhodobejšie som nemal v pláne zostať ako minister alebo člen strany,“ uviedol. Malatinský vyhlásil, že si nie je vedomý svojho vlastného zlyhania. Netvrdí, že bol dobrý, ale bol taký minister, ktorý sa snažil robiť všetko tak, ako najlepšie vedel. „Nie som si vedomý nejakého vážneho prehrešku, ktorý by som spravil,“ povedal.

Čaplovič nestihol presadiť ohlasované zmeny v školstve

Čaplovič končí po viac ako dvoch rokoch vo funkcii ministra školstva. Šéfom rezortu je od 4. apríla 2012. Štvorročné obdobie však nedokončí po tom, čo dnes ohlásil, že po dohode s premiérom Robertom Ficom podáva demisiu.

Čaplovič plánoval počas svojho funkčného obdobia rozsiahle zmeny v kľúčových školských zákonoch, o ktorých už rozbehol diskusiu. Zmeniť chcel napríklad aj súčasný systém rozdeľovania peňazí pre školy. Tieto zmeny však už minister nestihne, keďže sa funkcie ministra školstva vzdal.

Minister školstva Dušan Čaplovič Foto: SITA
Dušan Čaplovič Minister školstva Dušan Čaplovič

Súčasné financovanie v školstve, keď školy dostávajú peniaze na žiaka, chcel minister školstva meniť. Argumentoval tým, že školy väčšinou len bojujú o deti a nezvyšujú kvalitu vyučovania. Podľa predbežných zámerov rezortu školstva sa mala pri rozdeľovaní financií zohľadňovať aj efektívnosť školy, ktorá by vychádzala pri základných školách aj z toho, či škola priemerne na triedu plní minimálne počty žiakov stanovené v zákone.

Čaplovič zároveň zastával myšlienku, že súkromné školy by mali byť financované inak, podľa súčasného znenia zákona dostávajú rovnaký normatív ako školy verejné. Tento zámer vyvolal nevôľu v radoch súkromných škôl, ktoré odmietali, aby im rezort školstva siahol na peniaze. O plánovaných zmenách rozbehol minister školstva diskusiu s predstaviteľmi v oblasti školstva – odborármi, komorou učiteľov, súkromnými školami, predstaviteľmi stredných škôl i mestami a obcami. Konkrétne znenie navrhovaných zmien chcel zverejniť na jeseň po letných prázdninách.

Počas Čaplovičovho pôsobenia ako ministra sa konal najväčší štrajk učiteľov. Školskí odborári doň vstúpili 26. novembra 2012 a žiadali 10-percentné zvýšenie tarifných platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov a viac peňazí do školstva. Vedenie odborov štrajk prerušilo po troch dňoch, pretože sa začali rokovania s vládou. Vláda napokon platy učiteľom nezvýšila o požadovaných 10 percent, ale aj napriek ich nesúhlasu im narástli o päť percent. Tarifné platy sa učiteľom zvyšovali aj v roku 2014. Po rokovaniach predstaviteľov vlády a odborov sa dohodli na opätovnom zvýšení o päť percent.

Ministerstvo pod Čaplovičovým vedením tiež vytvorilo správu o stave školstva na Slovensku a o konkrétnych krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. K jej vytvoreniu ho zaviazal parlament. Správa okrem iného sľubovala viac peňazí pre školstvo už od roku 2014, zvyšovanie platov učiteľom a obsahuje ďalšie plánované zmeny v školstve. Napriek tomu, že upravenú verziu správy po verejnej diskusii zverejnili ešte v septembri 2013 a začiatkom októbra ju odobrila hospodárska a sociálna rada, vláda ju doteraz neschválila.

Termín, keď sa tak malo stať, sa stále posúval. Správa o stave školstva okrem iného sľubuje v rokoch 2014, 2015 a 2016 nárast financií pre školstvo o 130 miliónov každý rok z domácich zdrojov i z eurofondov. Okrem toho by podľa nej učitelia na základných a stredných školách mali v roku 2016 zarábať 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve.

Čaplovič presadil v parlamente novely niekoľkých zákonov. Od januára 2013 sa napríklad zmenilo financovanie centier voľného času, ktoré už nedostávajú peniaze priamo, ale financie na záujmovú činnosť detí od päť do 15 rokov idú obciam, kde majú deti trvalý pobyt. Obce potom rozhodnú, či a ktorým krúžkom dajú peniaze. Viaceré centrá varovali, že im hrozí zánik, ak sa to nezmení. Nové právomoci dostali aj samosprávy, tie môžu rozhodovať o otvorení prvých ročníkov vo všetkých, aj neštátnych stredných školách. Prijatá novela školského zákona tiež stanovuje minimálne a maximálne počty žiakov na triedu. Táto novela bola prípravou na zavedenie nového financovania v školstve.

Minimálne počty žiakov v triedach by mali začať platiť od septembra 2015, maximálne platia od januára 2014. Od začiatku tohto roka platia prísnejšie pravidlá na veľkých športových podujatiach na futbalových či hokejových štadiónoch. Diskusiu vo verejnosti rozpútal návrh inovovaného štátneho vzdelávacieho programu, ktorý rátal so zrušením povinnej angličtiny od tretieho ročníka základných škôl. Napokon sa od tohto zámeru upustilo. O nových osnovách ešte definitívne rozhodnuté nie je, pripomienky k nemu má Štátny pedagogický ústav vyhodnotiť do 15. júla a do konca septembra ich mali predložiť Čaplovičovi.

V návrhu sa ráta napríklad so zvýšeným počtom hodín matematiky a prírodovedných predmetov, ale aj slovenčiny. Čaplovič niekoľkokrát počas svojho pôsobenia deklaroval, že chce posilniť matematiku a prírodovedné predmety v školách.

Čaplovičovi počas jeho pôsobenia vyčítali aj plytvanie s peniazmi, napríklad pre prenájom limuzíny od firmy Jirka Malchárka za niekoľko tisíc eur mesačne, pre predražené logo Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorý napokon zanikol a zlúčil sa s Centrom vedecko-technických informácií SR. Ten istý ústav je známy aj pre predražené nájomné v budove v bratislavskej Ra­či.

Opoziční poslanci Čaplovičovi vyčítali aj niektoré tendre. Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý kritizoval ministra za to, že sa vybral cestou veľkých projektov z eurofondov, ktoré robia inštitúcie pod rezortom školstva na úkor toho, aby šli peniaze priamo školám. Beblavý napríklad upozorňoval na projekt rezortu školstva hradený z eurofondov, ktorý má vzdelávať o chove kôz, oviec, o povolaní baníka, inštalatéra aj formou e-learningu, teda doma pri počítači.

Spolu s Luciou Žitňanskou kritizovali dodatok k zmluve, ktorý podpísal minister školstva Dušan Čaplovič k zmluve na distribúciu učebníc, keď minister pred Vianocami predĺžil súkromnej firme bez súťaže zmluvu a zvýšil za tri roky cenu o 525 000 eur. Minister tiež musel riešiť text v šlabikári pre prvákov o rozvedenej rodine, ktorý sa nepáčil najmä cirkevným školám. Čaplovič napokon nariadil text v Hupsovom šlabikári Lipka vymeniť.

Agentúrnu správu nahradil autorský článok

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 76 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Tomáš Malatinský #Dušan Čaplovič