Majitelia palácov na Dunaji? Zákon pre nich asi neplatí

, 02.07.2014 16:00
hausbót, jarovce, jarovecké rameno
Hausbóty pri Jarovskom ramene. Autor: ,

Verejný majetok považujú za súkromný. Niektorí majitelia hausbótov pri Jarovskom ramene si ukrojili viac, ako majú v povolení. Pre lepší prístup k svojim plávajúcim domom stavajú načierno príjazdové cesty či altánky, naťahujú elektrinu a upravujú brehy. Chodníky a trasy pri Dunaji, ktoré boli doteraz voľne prístupné verejnosti, sa tak uzatvárajú. Skúsenosť s tým majú aj študenti jednej bratislavskej strednej školy.

„Na obhliadkach lužných lesov sa mnoho našich študentov stretlo s tým, že tadiaľ nemohli na bicykloch prejsť. Majitelia hausbótov ich vyháňali. Vraj je to ich súkromný pozemok,“ vraví riaditeľka Súkromnej strednej umeleckej školy animovanej tvorby Viera Zavarčíková, ktorá sa rozhodla spísať petíciu. V nej žiada bratislavského primátora Milana Ftáčnika a predsedu Bratislavského kraja Pavla Freša, aby zvolali stretnutie štátnych orgánov, ktoré majú na starosti vydávanie povolení na umiestnenie plávajúcich domov. Zavarčíková chce, aby zastavili ich ďalšie povoľovanie a nariadili odstránenie načierno vybudovaných stavieb v ich okolí.

Vlastniť hausbót na Dunaji sa stalo za posledné roky „módou“. Doteraz bolo pridelených 226 polôh na státie hausbótov, obsadených je dnes asi 170. Problémy sú najmä s novými vlastníkmi, ktorí sa sem začali sťahovať zhruba pred štyrmi rokmi.

Dlhoročný majiteľ jedného z plávajúcich domov na Jarovskom ramene návštevníkov v jeho blízkosti vidí síce nerád, zákon však podľa vlastných slov neporušuje. „V kuse tu chodia nejakí ochranári, sme na to už alergickí. Hausbót tu máme 30 rokov a nevyrúbali sme ani halúzku, práveže sme tu zo začiatku vysádzali nálety, aby tu vôbec niečo rástlo,“ tvrdí. V čase, keď tu začal s rodinou žiť, povolenia na vybudovanie nástupného chodníka k hausbótu a vyväzovacieho prvku, o ktorý je hausbót ukotvený k brehu, nepotrebovali. Po tom, čo ich zo stavebného úradu vlani vyzvali, aby obe stavby dodatočne zlegalizovali, nemali s tým problém. To, že by si budoval cestu či naťahoval elektrinu načierno, vylúčil.

Na opačnej strane cesty poniže hrádze to však vyzerá už ináč. K dvoj- až trojpodlažným luxusným plávajúcim domom sa dá dostať len cez novovybudované príjazdové cesty a upravené brehy, kde je namiesto zelene kamenná drvina.

Situácia je komplikovaná aj preto, že povolenie na umiestnenie hausbótu dáva viacero inštitúcií. Slovenský vodohospodársky podnik ako správca vodného toku Dunaj určuje, kde budú hausbóty stáť a vydáva súhlasné stanoviská pre Štátnu plavebnú správu, ktorá povolenie pre státie na vode majiteľom spoplatňuje. Budovanie príjazdových ciest, elektriny či studní nie je súčasťou žiadneho z týchto povolení. Tieto stavby môže povoliť len stavebný úrad pre mestské časti Bratislava Čunovo, Jarovce, Rusovce.

Zástupca jarovského starostu Jozef Uhler hovorí, že ich úrad od roku 2013 pre túto lokalitu nevydal žiadne stavebné povolenie. „Napriek tomu však evidujeme väčšie množstvo nelegálnych stavieb v blízkosti hausbótov,“ pripustil Uhler. Nariadiť ich okamžité odstránenie je podľa Uhlera problém. Podľa stavebného zákona musia totiž najprv začať konania o dodatočnom povolení stavby. „Celý proces sa tak zbytočne naťahuje a výsledok je nejasný,“ dodáva. Podotkol, že ich úrad vykonáva v spolupráci s Vodohospodárskou výstavbou štátne stavebné dohľady.

Zo Slovenského vodohospodárskeho podniku uviedli, že na Jarovskom ramene bolo v minulosti pridelených 226 polôh na státie hausbótov. Obsadených je dnes asi 170. Niesť celú zodpovednosť za ich umiestňovanie a tým nepriamo podporovať vznik ďalších čiernych stavieb v podniku odmietajú. „Slovenský vodohospodársky podnik je len jedným z účastníkov konania, nie rozhodujúcim orgánom, ktorý vydáva rozhodnutia o statí plávajúcich zariadení,“ odkázal hovorca Ľubomír Krno.

Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik chce na petíciu proti nelegálnej výstavbe reagovať. „Mesto sa bude prípadnou petíciou zaoberať, vyhodnotí jej opodstatnenosť, a pokiaľ dochádza k ohrozeniu chráneného územia, podporí jeho ochranu,“ odkázal hovorca primátora Stanislav Sčepán. Ak bude mať petícia dostatočný počet hlasov, primátor ju zaradí aj na rokovanie mestského zastupiteľstva.

V bratislavskej župe si vážnosť celého problému uvedomujú, no nariadiť odstránenie čiernych stavieb nemôžu. Veronika Bauchová z tlačového odboru odkázala, že ak by si orgány štátnej správy plnili svoje povinnosti a využívali svoje právomoci, ktoré majú zo stavebného zákona, nemuseli by sa občania domáhať ochrany svojich práv petíciami.

Jarovské rameno je chránené vtáčie územie a patrí do sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000. Leží na hranici Dunajských ostrovov, ktoré sú prírodnou rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Lužné lesy sú zároveň najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.

Podľa ochranárky Eleny Pätoprstej hausbóty v Jarovskom ramene dnes plávajú skôr v stoke ako v prírodnej zátoke. „Rozsah likvidácie prostredia je kritický a je dôsledkom nekoordinovaného postupu povoľujúcich orgánov a úplnou absenciou kontroly podmienok zazmluvnených v povoľovacích zmluvách,“ vysvetľuje. Jediným riešením by podľa nej bolo vypovedať zmluvy a odstrániť všetky nelegálne stavby a činnosti na tomto území.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#hausbót #čierne stavby #Jarovecké rameno
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Perla tulip violet

Perla tulip violet

52,46
Passion Ruža Red

Passion Ruža Red

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk