Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá túto povinnosť stanovila, je účinná od začiatku roka. Úrady práce a samosprávy mali šesť mesiacov prechodného obdobia, aby pripravili podmienky na jej reálne zavedenie do praxe.
„Prínos tohto celoslovenského projektu sa prejaví nielen v zlepšení stavu verejných priestranstiev v obciach, pomocné ruky sa zídu aj v sociálnej oblasti, školstve, na kultúrnych podujatiach, pri úprave vodných tokov, lesov a podobne. Zároveň pomôže zachovať či obnoviť zručnosti a pracovné návyky dlhodobo nezamestnaných,“ hodnotí sprísnenie podmienok hovorca rezortu Michal Stuška. Opatrenie tiež podľa neho pomôže vyčistiť systém od ľudí, ktorí v skutočnosti robia načierno, doma aj v zahraničí.
Podľa Stušku správy z terénu hovoria o tom, že ľudia sa nesťažujú na „trestanie za zlú sociálnu situáciu“, ale naopak, pripnú si odznak či oblečú vestu s nápisom, že pomáhajú zveľaďovať svoju obec.
Na koordináciu a kontrolu tohto opatrenia počas prvých šesť mesiacov vzniklo pri úradoch práce dokopy 46 aktivačných centier, v ktorých už pôsobí 840 špeciálne vyškolených pracovníkov. Samosprávy zase v tomto období mali vyhľadať pre odkázaných vhodné druhy prác. Podmienkou uplatňovania zákona totiž je, aby bola človeku v núdzi vhodná práca ponúknutá. V opačnom prípade mu na základnú dávku nebude možné siahnuť.
Ako spresnila Jana Lukáčová z Ústredia práce, zhruba zo 171-tisíc súčasných poberateľov dávok je vyše 96-tisíc práceschopných. Z nich k 1. júlu dostalo pracovnú ponuku asi 78-tisíc osôb a ďalšie sa budú zapájať v nasledujúcich dňoch. „Ponuku práce doteraz odmietlo 1 615 poberateľov,“ doplnila. Tým by sa zo zákona mala dávka odobrať.
Výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány pripúšťa, že proces zapájania ľudí v núdzi do práce môže mať „veľa detských chorôb“. O tento inštitút podľa neho prejavila záujem drvivá väčšina samospráv. „Máme informácie, že pracovné činnosti sú pripravené pre vyše 90-tisíc poberateľov, zatiaľ však len v mesiacoch júl a august. Zabezpečiť ich mimo letnej sezóny bude ťažšie,“ uvažuje. Podľa Turčányho mali samosprávy aj trochu vyššie očakávania o spolupráci s koordinátormi z úradov práce. „Mnohí z nich na túto pozíciu nastúpili až v posledných týždňoch. V regiónoch, kde ich prijali skôr, sa činnosti rozbehli lepšie,“ tvrdí.
Viacerí odborníci či opoziční politici novelu kritizujú ako neústavnú. Nárok na základnú dávku v hmotnej núdzi by podľa nich nemal byť podmienený „nútenou prácou“ ani čímkoľvek iným. Podnet na Ústavný súd v tejto súvislosti podala verejná ochrankyňa ľudských práv Jana Dubovcová.
Nový zákon sprísnil aj nárok na aktivačný príspevok. Dostane ho iba ten, kto v rámci obecných služieb odpracuje od 64 do 80 hodín mesačne. Zaviedol sa aj osobitný príspevok vo výške 63,07 eura. Určený je pre občanov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní a poberali hmotné dávky, no už začali pracovať. Nárok naň majú pri príjme najmenej vo výške minimálnej mesačnej mzdy a najviac vo výške jej trojnásobku, a to počas šesť mesiacov. Novela tiež zrušila poskytovanie príspevku na zdravotnú starostlivosť, ktorý predstavoval dve eurá mesačne na každú osobu v hmotnej núdzi.