Toto nás čaká aj tento týždeň. Ešte v utorok bude rovnako teplo ako v pondelok, ale už treba počítať s búrkami, občas dokonca aj s krúpami. V stredu už bude len 19 až 24 stupňov s dažďom, podobne bude aj vo štvrtok. Odborníci hovoria, že tieto výkyvy znášajú ľudia lepšie ako vysoké teploty trvajúce niekoľko dní za sebou.
Podľa Pavla Faška, klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu, takéto výkyvy bývali v lete vždy. Novým javom je, že sa zväčšujú rozdiely medzi najteplejšími a najchladnejšími dňami. Ak v minulosti dosiahla teplota vzduchu v lete 30 – 31 stupňov, tak to bolo maximum.
Pri nasledujúcich zrážkach a ochladení klesli denné teploty približne na 20 stupňov. Rozdiel bol teda 10 stupňov. Ale teraz, keď na územie Slovenska prúdi veľmi teplý vzduch, teplota vzduchu vystúpi na úroveň okolo 35 stupňov. A keď potom prídu zrážky a následné ochladenie, teplota klesne opäť na 20 stupňov. Rozdiel medzi vrcholom horúčav a následným ochladením je 15 stupňov, čo ľudia, samozrejme, citlivo vnímajú.
„Letá, keď nebývali veľké horúčavy, sa skončili pred 30 – 40 rokmi. Niekedy začiatkom 80. rokov sa situácia začala meniť. Napríklad leto v roku 1983 bolo prvým takým, aké je dnes bežné. Bolo to zvláštne leto, pretože na rozdiel od tých predchádzajúcich, bolo stabilne teplo, veľa svietilo slnko. A ešte v júli 1976 bolo prelomové obdobie, keď bolo v porovnaní s júlmi predchádzajúcich rokov veľmi sucho a veľmi horúco. Vymykal sa z priemeru. Také letá, aké bolo v júli 1976, alebo celé leto v roku 1983, sú dnes úplnou samozrejmosťou,“ zdôraznil Pavol Faško.
Podľa neho tieto zmeny súvisia s globálnym otepľovaním. Klimatické pásma sa posúvajú smerom na sever. Žijeme v miernych zemepisných šírkach a aj prejavy počasia by mali byť mierne, nie extrémne. V posledných desaťročiach sme však svedkami, že počasie sa správa naopak. Namiesto priemeru ide do krajností, buď na jednu, alebo na druhú stranu. Aj v posledných týždňoch sa striedajú teplejšie a chladnejšie obdobia, a takto to zrejme bude pokračovať.
„Aj keď sa v strede tohto týždňa ochladí, na ďalší týždeň by malo byť opäť teplo. Nebudú to veľké horúčavy, pre ľudí, čo nemajú radi teploty nad 30 stupňov, by to malo byť optimálne. Bude to počasie, aké by u nás v lete malo byť, teda nie príliš horúco, ale stále teplo. Prehánky a búrky sa môžu vyskytovať, to patrí k letnému charakteru počasia u nás viac, ako keď je po celý týždeň minimum oblačnosti a stále svieti slnko. Iná vec je, že si ľudia na to postupne zvykajú. Takéto ustálené horúce počasie je však charakteristické pre južné oblasti Európy, nie v strednej Európe,“ dodal Pavol Faško.
Výkyvy počasia nevplývajú na všetkých ľudí rovnako. Niektorým to príliš neprekáža, ale citliví ľudia môžu mať závrat, pocity na odpadnutie, môžu dostať úpal alebo úžeh. Pri náhlych zmenách teploty vzduchu môže niekoho bolieť hlava, je nesvoj, podráždený a nervózny. Podľa lekárky Moniky Paluškovej, hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo, ak však človek netrpí nejakým závažným ochorením, napríklad že je čerstvo po infarkte alebo cievnej mozgovej príhode, tak tieto výkyvy nemajú na zdravotný stav žiadny zásadný vplyv.
Nebezpečné sú skôr samotné vysoké teploty, najmä ak trvajú viac dní po sebe. Ako predísť následkom týchto teplôt a v zdraví prežiť aj tropické horúčavy?
„Sú to staré, známe veci: dodržiavať pitný režim, jesť ľahké jedlá a chrániť si hlavu nejakou pokrývkou. Ak tieto tri zásady ľudia dodržiavajú a nevystavujú sa dlhodobo slnku, tak sa to dá v dobrom zdraví prežiť. Podľa mojich skúseností takéto výkyvy počasia neprinášajú viac pacientov do lekárskych ambulancií. Ak horúčavy trvajú dlhšie, tak sa zdravotné problémy prejavia najskôr u starých ľudí, ktorí pijú menej, tí môžu skončiť aj v nemocnici s dehydratáciou,“ upozorňuje Monika Palušková.