Vyplýva to z novely zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktorú podpísal prezident Andrej Kiska. Informovala o tom Elena Bianchi z Tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR. Parlament zákon schválil 1. júla, právna norma vstúpi do platnosti 1. augusta. Žiadatelia o granty po novom budú mať 14-dňovú lehotu, počas ktorej budú môcť odstrániť prípadné technické nedostatky žiadosti.
Novela, ktorú predložili poslanci za Smer-SD Ľubomír Petrák, Mojmír Mamojka a Ľubica Rošková, sa vzťahuje napríklad na posudzovanie žiadostí podaných na základe verejných výziev Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá je hlavnou grantovou agentúrou pre výskum a vývoj v SR.
Podľa terajšej legislatívy sa v prvej fáze hodnotia podané žiadosti na základe technických a formálnych náležitostí, pričom pravidlá sú nastavené tak, že poskytovateľ automaticky vyradí všetky žiadosti, ktoré nesplnia tieto technické podmienky.
„Táto úprava sa v praxi javí ako príliš prísna. Tým, že sa žiadateľovi neumožňuje opraviť prípadné technické nedostatky žiadosti, hrozí, že v rámci verejných výziev budú zbytočne vyraďované projekty, ktoré ponúkajú kvalitné výskumné a vývojové riešenia, ale podľa platnej legislatívy musia byť z hodnotenia automaticky vyradené,“ vysvetľujú poslanci za Smer.
Preto v novele navrhujú v rámci posudzovania splnenia technických podmienok zaviesť štandardnú 14-dňovú lehotu, počas ktorej sa umožní žiadateľom odstrániť prípadné technické nedostatky žiadosti. Žiadosť o grant tak vyradia až vtedy, keď žiadateľ neodstráni nedostatky.
Samosprávy dostanú viac kompetencií pri likvidácii paliny
Samosprávy dostanú väčšie kompetencie pri likvidovaní inváznych rastlín, napríklad ambrózie palinolistej (paliny). Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú v utorok podpísal prezident Andrej Kiska.
Parlament zákon schválil 26. júna. Právna norma poslancov za Most-Híd Józsefa Nagya a Eleméra Jakaba predpokladá, že do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín budú zapojené aj iné orgány ochrany prírody, ako napríklad samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť neznamená zvýšené náklady.
Obce a mestá majú dostať právomoc upozorňovať a odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníka pozemkov. “Obce a mestá majú prirodzený prehľad o situácii v ich katastri, dostávajú medzi prvými informácie a sťažnosti od občanov, disponujú finančnou flexibilitou a vedia lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstránenie inváznych rastlín vo svojom katastri,“ vysvetlil Nagy.
Takisto podľa neho obce a mestá majú efektívnejšie páky na prinútenie vlastníkov parciel odstrániť invázne rastliny, ako aj na vymáhanie peňazí za odstraňovanie, ako štátny orgán ochrany prírody. Jeho návrh spresňuje aj hraničný termín pre odstraňovanie ambrózie palinolistej do 1. júla bežného roka, teda pred rozkvitnutím a zamorovaním územia silne alergénnym peľom. “Konkrétne určený termín sa veľmi pozitívne osvedčil vo viacerých krajinách,” zdôvodnil.
Pred rokom prijatý zákon o ochrane prírody a krajiny podľa poslanca alergikom pred inváznymi druhmi rastlín nepomohol. "Zákon nepriniesol žiaden pokrok v odstraňovaní inváznych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa naďalej rozširuje,“ povedal Nagy s tým, že zákon v praxi nemá žiaden účinok, pretože orgánom, ktorý je oprávnený konať, je podľa prijatej novelizácie Štátna ochrana prírody. Tá je však podľa neho finančne a personálne poddimenzovaná, jej jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu a finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu.
Ambrózia palinolistá je veľmi silným alergénom, na ktorú je citlivých podľa Nagya takmer 80 percent populácie postihnutej alergiami dýchacích ciest, čiže skoro milión obyvateľov.