„Nikdy by som si nepomyslel, že z nejakého lejaku môže nastať situácia, keď budem musieť bojovať o život,“ spomína na ničivú povodeň, ktorá sa Krupinou prehnala pred pätnástimi rokmi.
V utorok večer 13. júla sa nad mestom doslova roztrhla obloha. Prudký dážď v krátkom čase premenil ulice na divoké riavy, plytká Krupinica sa náhle zmenila na nespútaný živel. Voda, ktorá miestami dosahovala aj dva metre, ničila všetko, čo jej prišlo do cesty, unášala autá i zariadenie z domov a obchodov. Viacerí bojovali o holé životy. Mladej rodine povodeň vzala otca a mnohým zničila všetko, čo si roky budovali.
Stopy katastrofy zahladil čas a dlhé mesiace neúnavnej práce, naďalej však zostáva v spomienkach. Keď sa od Banskej Štiavnice blíži čierňava, Krupinčania spozornejú.
V ten večer išiel Peter domov zo záhrady. Silný lejak ho donútil zastaviť auto na Malom rínku. Sotva tušil, že sa ocitol na mieste, kde sa živel vybúri najviac. „Čakal som, kým lejak prejde, ešte som si tú búrku aj fotografoval. Len mi zrazu niečo začalo podvihovať auto, pozrel som sa do spätného zrkadla a zbadal som, ako sa mňa rúti prívalová vlna od Kltipocha. Tlačila ma celým rínkom ku Krupinici, v jednej chvíli sa preliala cez auto a nevidel som vôbec nič,“ opisuje. Voda mu už siahala po hrudník, keď auto narazilo do elektrického stĺpa. Cez okno vodiča sa rýchlo dostal von, zachytil sa škatule na stĺpe a vytiahol sa naň. „To, čo sa dialo okolo, bolo priam neskutočné. Videl som, ako moje auto unáša voda, do stĺpa narážali kusiská vytrhaného asfaltu, o chvíľu okolo preplával novinový stánok,“ pokračuje. Keď voda opadla, zo stĺpa zliezol. Siahala mu do pása. Zničené auto našiel až o tri dni, o tri a pol kilometra ďalej.
Foto: Archív Jozefa Hraška
Veľká voda zasiahla aj Baťovcov, ktorí pred ňou ušli do vyššieho domu dcéry oproti. „Vodu sme v dome mali na dva metre a po záhrade nezostalo ani stopy,“ hovorí Mária Baťová. Pri spomienke na spúšť, ktorú uvideli na druhý deň ráno, sa neubráni slzám. Trvalo mesiace, kým s celou rodinou dali dom do poriadku. Pri každej búrke zapaľujú hromničnú sviečku. „Keď ju muž zapáli, naozaj sa stíši. Vtedy na to ani nebol čas. Stále máme strach, že to zase môže prísť,“ dodáva.
Manžela jej dcéry aj s chlievmi odniesla voda, keď sa snažil ratovať zvieratá. „Keď sa mordoval, aby nenarazili do domu rodičov a neurobili doň dieru, odtrhlo mu prst, ani to vraj necítil. Vlieklo ho až k stohu poniže, tam ho zastavilo, a to ho zachránilo,“ hovorí dcéra Mária. Keď aj teraz v noci zahrmí, svietia v domoch na celej ulici. „Ľudia sú hore, pre istotu, lebo sa boja. Tak im to všetko zostalo v pamäti,“ dodala.
Ján Paulíny sa z paneláka ponáhľal na pomoc svojmu otcovi do jeho domu. Bolo v ňom vody už vyše kolien, otca na pleciach odniesol na povalu. O chvíľu už videl, že oproti u susedov voda vystúpila až do polovice okien. „Taký pocit bezmocnosti už nechcem nikdy zažiť… Najprv si zachraňujete život, potom príde ďalší šok, keď vidíte, ako navnivoč vyšli roky tvrdej driny a prišli ste takmer o všetko. A nakoniec príde ponaučenie do života, že je veľmi dôležité mať veľkú dobrú rodinu a priateľov,“ povedal. Bez toho, aby niekoho volal, hneď na druhý deň im prišlo pomáhať 14 dospelých ľudí a robili dva mesiace.
Vtedajšiemu primátorovi Jánovi Hambacherovi sa vždy naplno vybaví povodňová spúšť, keď vidí podobné katastrofy vo svete. Aj ťarcha zodpovednosti, ktorá vtedy na neho doľahla. „Prestali fungovať telefóny, nebola elektrina. Mesto a zvlášť Malý rínok boli ako po bombardovaní, nemali sme ani pitnú vodu. Chodili za mnou vystrašení ľudia, ktorým poškodilo domy, niektorí zostali odrezaní od sveta,“ vracia sa do spomienok. Mal však okolo seba dosť ľudí, na ktorých sa mohol spoľahnúť, ktorí mu v ťažkých chvíľach vedeli poradiť i dodať energiu.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Pri odstraňovaní škôd pomáhali hasiči, vojaci, družstvá, miestni podnikatelia, firmy aj strojárska fabrika. Potom prišla na rad obnova a život v Krupine sa vrátil do bežných koľají. Na Malom rínku, Námestí SNP, pripomína ničivú povodeň pamätník. Symbolizuje, ako vysoko až siahala voda. V nedeľu o 18.30 si pri ňom Krupinčania pripomenú jej 15. výročie.