Poliak sa zranil po páde zo šesťmetrovej výšky v rokline Suchá dolina, keď sa oprel o zábradlie na drevenom rebríku. Poranil si ruku, mal tržnú ranu na hlave a odreniny. Po úraze ho ošetrili v nemocnici v Spišskej Novej Vsi, našťastie žiadne vážne zranenie neutrpel.
Rebrík, z ktorého spadol, umiestnili do rokliny pred ôsmimi rokmi na podnet geológov. „Tvrdili, že je tam nebezpečenstvo pre možné padanie skál,“ vysvetľuje náčelník Horskej záchrannej služby Slovenský raj Dušan Leskovjanský. Podľa neho turisti ho vôbec nemusia používať, keďže väčšinou chodia druhým chodníkom pod skalou.
Chodník má v správe obec Hrabušice. Po nehode poľského turistu starostka Jana Skokanová nariadila, aby rebrík odstránili. „Spomínaný rebrík sme zrušili, lebo tam bol vlastne zbytočný. Aj tak viedol hore na skalu,“ vysvetľuje. To, že ho zrušili až po tom, čo sa na ňom stala nehoda, starostku mrzí. Tvrdí však, že ani pri kontrolách nemali ako zistiť, že drevo je zvnútra navlhnuté a predstavuje pre turistov riziko. Na jeho zlý stav preto neupozorňovala žiadna výstražná značka. Kontrola rebríkov a technických zariadení sa v Slovenskom raji podľa nej robí teraz častejšie ako v minulosti. Rovnako aj ich rekonštrukcie.
V každom národnom parku ich však financujú iným spôsobom. V najstaršom TANAP-e má obnovu technických zariadení na starosti vlastník pozemku Štátne lesy TANAP-u, ktoré na to dostávajú peniaze od štátu. V Slovenskom raji sú vlastníkmi rebríkov či lávok obce, ktoré získavajú na údržbu peniaze z poplatku za použitie technických zariadení od návštevníkov.
Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj, ktorej členmi sú podnikateľské subjekty a samosprávy, tu začiatkom roka začala robiť veľkú rekonštrukciu technických zariadení. „Práce sú už skončené. Nie je to stopercentné, ale najakútnejšie a najproblémovejšie zariadenia, ktoré boli z technického hľadiska rizikové, sú opravené,“ hovorí riaditeľ organizácie Ján Deneš. Opravy konzultoval aj s pracovníkmi Horskej služby a Správou Slovenského raja. Tí určili, ktoré schátrané rebríky, lavičky a reťaze sú z hľadiska bezpečnosti najrizikovejšie a treba ich prednostne zrekonštruovať. Na výmenu celého zariadenia nemali podľa Deneša už dostatok peňazí. Projekt vyšiel na 70-tisíc eur a peniaze získali zo švajčiarskeho fondu cez Program slovensko-švajčiarskej spolupráce.
Z peňazí mikroregiónu investovali v Slovenskom raji pred dvoma rokmi 16 600 eur, minulý rok 12-tisíc eur. Mikroregión čerpá financie z príspevkov jednotlivých obcí. Pred časom opravovali zostavu rebríkov z dreva v dĺžke 150 metrov, pričom drevo musel vyniesť vrtuľník a náklady na opravu boli vyše päťtisíc eur. „V posledných rokoch používame drevo z červeného smreka, ktoré je trvanlivejšie. Predtým sa používalo kalamitné, pomáhame si, ako môžeme,“ spresnila Jana Skokanová. Starostka dodala, že turisti často nerešpektujú pokyny a na chodníky sa púšťajú nevhodne obutí či ignorujú výstrahy pred nepriaznivým počasím.
Staré kovové lávky museli meniť aj v Terchovej v lokalite Jánošíkove diery, ktorá patrí do Národného parku Malá Fatra. Aktivitu zrekonštruovať nevyhovujúce zariadenia spustilo občianske združenie Diery pred troma rokmi. „Tento rok sme napríklad v Dolných dierach menili kovovú lavičku a predĺžili ju, čím sa zvýšila bezpečnosť pre turistov,“ hovorí riaditeľ združenia Robert Hlaváč. Lavičiek na výmenu zostáva však stále dosť, kompletnú rekonštrukciu by mohli dokončiť o dva až tri roky. „Chodiť po nich je určite rizikové. Skaly aj rebríky môžu byť zároveň klzké a často sa tiež stáva, že ľudia po nich idú v žabkách, balerínach či kroksoch,“ upozorňuje Hlaváč. Podľa neho si treba dávať pozor a byť na pešej turistike opatrný.
Financie na opravy získavajú v združení Diery vlastnou aktivitou, od darcov, ale časť financií dostávajú aj z Národného parku Malá Fatra a Oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra. „Oblastné organizácie sú dobrá vec. Zo štátnych peňazí nám dali 10-tisíc eur do turistických chodníkov v oblasti Jánošíkových dier,“ dodáva Hlaváč. Ako a kam peniaze prerozdelia, zostáva na rozhodnutí oblastných organizácií.
Na podporu turizmu dáva oblastným organizáciám cestovného ruchu každý rok peniaze ministerstvo dopravy. Na tento rok im odklepli viac ako 3,7 milióna eur. „Budú sa prideľovať ešte adresnejšie, pričom ich celkový objem vzrastie takmer o desatinu,“ povedal hovorca z rezortu dopravy Martin Kóňa. Prostriedkami z dotácií chcú prispieť k lepšej kvalite služieb a k väčšej spokojností návštevníkov turistických destinácií.