Ak niekto pred prvým júlom nestihol navštíviť svojho lekára a ošetrili ho na ambulantnej alebo nemocničnej pohotovosti, s lekárskou správou mal ísť v priebehu najbližších dní k svojmu doktorovi. Stávalo sa, že pacient prišiel po týždni, alebo aj neskôr a PN si žiadal vypísať spätne. Lekári nemali stanovené, koľko dní mu môžu uznať.
„Postupovali len na základe akéhosi zvykového práva. Podľa neho mohli uznať tri dni PN dozadu. Mohlo to byť viac alebo menej. Ak by sa pacient chcel ohradiť, lekár sa nemal o čo oprieť, keďže to nebolo zakotvené v zákone“ vysvetľuje Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov. Ako pokračuje, do legislatívy treba dostať aj určité výnimky. Týkať by sa mali napríklad ľudí so psychickými chorobami alebo tých, ktorí bývajú na odľahlejších miestach a nevedia včas docestovať k lekárovi.
Nové pravidlo obsahuje zákon o zdravotnej starostlivosti. Podľa neho bude môcť lekár uznať péenku spätne najviac do troch dní, potrebný bude lekársky nález zo záchranky alebo z pohotovosti. O práceneschopnosti bude môcť rozhodnúť všeobecný lekár, gynekológ alebo lekár v nemocnici.
„V prípade, ak dočasná práceneschopnosť bude potvrdená v rozpore s legislatívou, Sociálna poisťovňa neprizná nárok na nemocenské,“ upozorňuje Marian Škotka z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne. Môže sa tak stať vtedy, keď PN vystaví iný ako uvedený lekár, nebude uznaná odo dňa zistenia choroby alebo potvrdená viac ako tri dni spätne.
Novela upravuje aj vychádzky počas dočasnej práceneschopnosti. Lekár ich môže povoliť, zmeniť či zrušiť v závislosti od zdravotného stavu pacienta. Ak sa vyskytnú vážne dôvody, môže povoliť aj zmenu miesta, kde sa človek počas maródky zdržiava.