Mali by to však stihnúť do pondelka, vtedy sa počasie zmení a opäť sa dostavia oblaky s dažďom. Mnohí ľudia pre premenlivé počasie doteraz volili radšej termálne kúpaliská. Túto sobotu však môžu bez obáv vyraziť aj na jazerá, tajchy či vodné nádrže, pretože má byť slnečno s teplotami 25 až 31 stupňov. Na hladinu bude fúkať slabý južný vietor s rýchlosťou do 20 kilometrov za hodinu. Akurát popoludní sa môžu ojedinele objaviť prehánky alebo búrky.
V nedeľu bude o stupeň teplejšie, Slovenský hydrometeorologický ústav predpovedá 26 až 32 stupňov a od západu začnú postupne cez deň pribúdať oblaky. V pondelok sa krátka slnečná idylka preruší, na celom území Slovenska bude prevažne oblačno a popoludní a večer treba počítať s prehánkami a na niektorých miestach aj s intenzívnymi búrkami s krúpami. Od utorka a stredy hlásia meteorológovia polooblačno až oblačno a mierne ochladenie. V utorok bude od 22 do 27 stupňov, v stredu 21 až 26, na severozápade len okolo 19 stupňov.
Odborníci stále analyzujú nezvyčajný júl. Klimatológovia spočítali, že v prvom prázdninovom mesiaci takmer nebolo dňa, keď by neboli búrky. Presnejšie, Slovensko bolo podľa analýzy Gabriely Ivaňákovej zo SHMÚ iba dva dni bez búrkovej činnosti, a to 4. júla a 12. júla, na Prokopa a Ninu. Najbúrlivejšie bolo okolie meteorologických staníc Sliač, Bratislava-letisko, Liesek či Dolný Hričov.
Ako sa budú krátiť prázdniny, malo by sa postupne znižovať aj riziko ničivých búrok, ktoré zasiahli Slovensko a vôbec celú strednú Európu na prelome júla a augusta. Podľa klimatológa Pavla Faška už nebudú také podmienky, aby sa prostredie tak výrazne prehrievalo. Intenzívne dažde však nemožno úplne vylúčiť. „Bude sa končiť leto, čo znamená, že bude stále chladnejšie a búrky začnú strácať svoj nebezpečný potenciál. Keď sa však prestanú vyskytovať búrky, môžu nastúpiť trvalejšie dažde,“ upozornil.
Mnohí klimatológovia sa zhodujú v tom, že v posledných rokoch sú intenzívne dažde čoraz častejšie. Do atmosféry sa pre klimatické zmeny vyparuje viac vlhkosti a podľa niektorých odhadov tak môže nad pevninou spadnúť o 20 až 50 percent viac vody ako v minulosti.
Nezvyčajné a viac upršané ako slnečné počasie bolo aj na Balkáne, kam chodia často dovolenkovať Slováci. „Čo sa týka Chorvátska, tam bývala v prvej polovici augusta určitá záruka stability počasia. No postrehy dovolenkárov boli také, že počasie bolo veľmi nestabilné. Chýbalo im trvalejšie teplejšie počasie, ani more nebolo až také teplé,“ naznačil Faško.
Viac zrážok zažívajú tohto leta aj v Bulharsku a podľa klimatológa je to všetko spôsobené tým, že prúdenie teplého vzduchu je tohto leta akoby viac posunuté smerom nad východnú Európu. „A tak sa veľmi často stávalo, že napríklad v Moskve alebo Rige bolo teplejšie ako v Chorvátsku,“ dodal.