Pamiatok v rozpade je skoro tisíc. Štát všetky nezachráni

, 11.08.2014 12:00
kastiel voderady
Trnavská župa sa už asi tri roky snaží neúspešne predať neskorobarokový kaštieľ vo Voderadoch s trojhektárovým parkom. Autor: ,

Kedysi boli symbolom vyspelej kultúry našich predkov, dnes takmer tisícka z nich chátra. Na rekonštrukciu hradov, zámkov či kaštieľov nie je dosť peňazí a ak sa ich v lepšom prípade neujme šikovný súkromník či skupina nadšencov, môže im hroziť úplný zánik.

Týka sa to napríklad renesančného kaštieľa v Nebojse v okrese Galanta, ktorý je v dezolátnom stave. Ak bude nezáujem o naše kultúrne dedičstvo pretrvávať, o pár rokov môžu aj z ďalších vzácnych pamiatok zostať len ruiny.

Na Slovensku sa nachádza 15 610 pamiatkových budov. Patria sem hrady, zámky, kaštiele, zrúcaniny či meštianske domy. Pamiatkový úrad eviduje za vlaňajšok v dobrom technickom stave 10 850 budov. V narušenom stave je 3 122, v dezolátnom stave 929 a 700 je v obnove.

Podľa Petra Škulavíka z Pamiatkového úradu sú tieto čísla nelichotivé. „Ak by išlo napríklad o 30 či 50 pamiatok v zlom stave, dalo by sa cez štátne dotácie z ministerstva kultúry s ich obnovou niečo robiť. Pri tisícke je to však nereálne,“ vysvetľuje. Škulavík navyše upozorňuje, že vyše tritisíc budov je v narušenom stave. „Tam je len veľmi tenká hranica, kedy sa to môže preklopiť do dezolátneho stavu,“ spresňuje. Chátranie pamiatok je podľa neho výsledkom nedostatku financií na ochranu kultúrnych pamiatok, ale aj častým nezáujmom vlastníkov.

Kultúrne pamiatky vlastní buď štát, obce, cirkvi, alebo súkromníci. Tým patrí najväčší počet, až 6 100 budov. Štát ich má podľa Škulavíka najmenej, 1 472. Obce vlastnia takmer 4-tisíc nehnuteľností, cirkvi 4 060. Súkromní investori sa najviac zaujímajú o kaštiele, ktoré po rekonštrukcii prerobia na hotel s reštauráciou.

Trnavská župa sa už asi tri roky snaží neúspešne predať neskorobarokový kaštieľ vo Voderadoch s trojhektárovým parkom. Podľa znaleckého posudku je jeho hodnota 2,5 milióna eur. Zatiaľ sa však nenašiel nikto, kto by pamiatku kúpil, a kaštieľ naďalej chátra.

Vo vedení župy sa rozhodli začiatkom júna opätovne vypísať na pamiatku verejnú súťaž. „Verejná obchodná súťaž prebieha v tomto čase. V ďalšom programovom období sa budeme uchádzať o prostriedky na rekonštrukciu z eurofondov,“ vysvetľuje hovorca župy Patrik Velšic. Záujemcovia mohli svoje cenové ponuky predkladať do konca júla. Finančnú zábezpeku vyčíslili na 236 300 eur.

Kaštieľ Voderady
Kaštieľ Voderady Autor: Robert Hüttner, Pravda

Realitný maklér Andrej Churý z Remaxu hovorí, že záujemcov pri kúpe pamiatok najviac odrádza suma, ktorú by museli dať do ich rekonštrukcie. „Je to skôr prestížna záležitosť, často však po zistení všetkých možností rekonštrukcie klient stratí záujem. Zrekonštruovať nejaký kaštieľ či zámok stojí obrovské peniaze a ich návratnosť nie je istá,“ vysvetľuje. Mnohým súkromným investorom podľa makléra prekáža aj podmienka, aby aj po prestavbe zostala plne zachovaná historická podoba budovy. Obce, ktoré vlastnia schátranú pamiatku, to podľa Churého zvyknú riešiť aj symbolickou predajnou cenou 1 euro. Maklér však dodáva, že ani to nemusí byť zárukou úspešnej kúpy, pretože náklady na obnovu bývajú také vysoké, že ich neprebije ani nízka predajná cena.

Skúsenosti s viacerými úspešnými obnovami hradných zrúcanín má Peter Martinisko, predseda združenia Zachráňme hrady. Najväčšou prekážkou pri týchto rekonštrukciách sú podľa neho komplikované vlastnícke vzťahy. „Väčšina hradných ruín nie je zapísaná ako budovy, čiže neexistujú. Sú to väčšinou len lesné pozemky, ktoré majú v správe Štátne lesy,“ vysvetľuje. Na zrúcanine Lednica, ktoré združenie rekonštruuje, to museli riešiť tak, že jej časť odkúpili od obce a pozemky pod hradom si prenajímajú od Štátnych lesov.

Problém s chátraním sa podľa neho týka takmer všetkých zrúcanín na Slovensku. Medzi rizikové patrí napríklad Čičava v Prešovskom kraji či Starý hrad pri Strečne.

Prečo je väčšina zrúcanín v takom zlom stave? „V minulosti tu bolo veľa stavovských povstaní, počas ktorých bola veľká časť hradov dobytá alebo poškodená,“ vysvetľuje Martinisko. Ak je vlastníkom štát a pamiatku spravuje nejaká štátna organizácia či obec, tá zo zákona len ako správca nemá povinnosť riešiť jej údržbu. Podľa Martiniska je dôležité, aby rezort kultúry aj naďalej poskytoval granty na obnovu, čo je nenahraditeľná pomoc pri rekonštrukciách. Zároveň by sa podľa neho malo pokračovať v projekte zapájania nezamestnaných do pomocných prác. „Pomohlo by tiež konečne doriešiť vlastníctvo pamiatok,“ dodal.

Rezort kultúry podporuje obnovu a rekonštrukciu národných kultúrnych pamiatok cez dotačný program Obnovme si svoj dom. Medzi úspešných žiadateľov o dotácie rozdeľuje každoročne sumu takmer 5,5 miliónov eur. „O dotácie na obnovu môže žiadať vlastník národnej kultúrnej pamiatky, jej správca alebo iná oprávnená osoba,“ spresňuje Natália Nagyová z tlačového oddelenia ministerstva. Musí však predložiť projekt obnovy. O rozdeľovaní peňazí rozhoduje dotačná komisia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#hrad #dedičstvo #galanta #obnova #kultúrna pamiatka #kultúrne pamiatky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk